Zábavu z korčuľovania mali už Rudolf II., Goethe či Hesse

Korčuliarske námety vo svojej tvorbe milovali holandskí maliari a nepohrdol nimi ani Édouard Manet.

Detail so Zimnej krajiny s korčuliarmi z roku 1608 od Hendricka Avercampa. (Zdroj: wikipédia)

Keď sa jedného dňa lord Frederic Leighton, vychytený viktoriánsky umelec, objavil v ateliéri francúzskeho maliara Édouarda Maneta, ten mal práve na stojane takmer dokončený obraz Korčuľovanie (1877). 

„Je to veľmi dobré, no nemyslíte, pán Manet, že tá tancujúca postava v pozadí nie je dostatočne ukotvená?“ spýtal sa ho a Manet odvrkol: „Tá postava netancuje, korčuľuje sa. No máte pravdu, je v ustavičnom pohybe, ale keď sa postavy pohybujú, nemôžem ich predsa na plátne zmraziť.“

Túto historku opisuje Nancy Locke z univerzity v Princetone vo svojej eseji Manet and the Ethics of Realism. Aj keď je ten obraz skôr portrétom mladej ženy v popredí, sála z neho svieži pocit voľnosti spojenej s čoraz obľúbenejšou zábavkou slobodomyseľnej spoločnosti, ktorá očividne netrávila svoje dni len rojčením po kaviarňach a salónoch, ale obľubovala aj veselú kratochvíľu na čerstvom zimnom vzduchu. Korčuľovanie v druhej polovici storočia bolo v kurze, v európskych veľkomestách vznikali korčuliarske kluby a o členstvo v nich sa uchádzalo čoraz viac ľudí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Svätá Lidvína - patrónka

Celkom prvou spodobenou korčuľujúcou sa postavou však zďaleka nebol Manetov korčuliar. Keď v roku 1395 ktosi v kraji rotterdamskom vrazil na ľade od chrbta do pätnásťročnej Lidvíny, padla tak nešťastne, že si zlomila rebro, poškodila chrbticu a čiastočne ochrnula.

Nikdy sa už úplne nezotavila, životom ju sprevádzali bolesti, trvale ostala pripútaná na lôžko a svoj život zasvätila Bohu. Dnes je Holanďanka svätá Lidvína patrónkou korčuliarov a chronicky chorých. V tlačenej knihe o jej živote z roku 1498 od Johannesa Brugmana sa dochovala prvá známa ilustrácia dobového korčuľovania. Lidvína je na nej spodobená priam pri páde.

Rytina tiež okrem iného dokazuje, že už v tom čase sa používali moderné kĺzavejšie korčule s hranami, pretože mladík v pozadí sa korčuľuje bez palice a na jednej nohe. Tento typ korčúľ vystriedal v Holandsku dovtedy používané drevené a ploché, ktoré pripomínali akési kratučké lyže a zospodu mali ešte vodorovne pripevnené železné plôšky.

Karneval na ľade

Holandskí majstri o storočie neskôr rozvinuli korčuliarsku tému na svojich maľbách už v plnej zimnej kráse.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44ZE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44ZE na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Umenie


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, História, Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Špeciálna prokuratúra nevylučuje, že preverí telefonát Fica s Vadalom

Talianska prokuratúra telefonát zachytila v roku 2012.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Telefonát pánovi Úžasnému

Je síce lákavé oblúkom sa vrátiť k téme Kuciakovho posledného článku. No zatiaľ Vadalov hovor s Ficom nepreceňujme.

Neprehliadnite tiež

Zomrel Peter Tork, člen skupiny The Monkees

Peter Tork zomrel vo veku 77 rokov.

Americký muzikant a herec Peter Tork na fotke z roku 1967.
Vystúpenie Pink.
Oscary vyhlasujú v pondelok skoro ráno nášho času.
Váza z včelích plástov vystavená v Centre Georges-Pompidou (autor Tomáš Gabdzil Libertíny)