Zábavu z korčuľovania mali už Rudolf II., Goethe či Hesse

Korčuliarske námety vo svojej tvorbe milovali holandskí maliari a nepohrdol nimi ani Édouard Manet.

Detail so Zimnej krajiny s korčuliarmi z roku 1608 od Hendricka Avercampa. (Zdroj: wikipédia)

Keď sa jedného dňa lord Frederic Leighton, vychytený viktoriánsky umelec, objavil v ateliéri francúzskeho maliara Édouarda Maneta, ten mal práve na stojane takmer dokončený obraz Korčuľovanie (1877). 

„Je to veľmi dobré, no nemyslíte, pán Manet, že tá tancujúca postava v pozadí nie je dostatočne ukotvená?“ spýtal sa ho a Manet odvrkol: „Tá postava netancuje, korčuľuje sa. No máte pravdu, je v ustavičnom pohybe, ale keď sa postavy pohybujú, nemôžem ich predsa na plátne zmraziť.“

Túto historku opisuje Nancy Locke z univerzity v Princetone vo svojej eseji Manet and the Ethics of Realism. Aj keď je ten obraz skôr portrétom mladej ženy v popredí, sála z neho svieži pocit voľnosti spojenej s čoraz obľúbenejšou zábavkou slobodomyseľnej spoločnosti, ktorá očividne netrávila svoje dni len rojčením po kaviarňach a salónoch, ale obľubovala aj veselú kratochvíľu na čerstvom zimnom vzduchu. Korčuľovanie v druhej polovici storočia bolo v kurze, v európskych veľkomestách vznikali korčuliarske kluby a o členstvo v nich sa uchádzalo čoraz viac ľudí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Svätá Lidvína - patrónka

Celkom prvou spodobenou korčuľujúcou sa postavou však zďaleka nebol Manetov korčuliar. Keď v roku 1395 ktosi v kraji rotterdamskom vrazil na ľade od chrbta do pätnásťročnej Lidvíny, padla tak nešťastne, že si zlomila rebro, poškodila chrbticu a čiastočne ochrnula.

Nikdy sa už úplne nezotavila, životom ju sprevádzali bolesti, trvale ostala pripútaná na lôžko a svoj život zasvätila Bohu. Dnes je Holanďanka svätá Lidvína patrónkou korčuliarov a chronicky chorých. V tlačenej knihe o jej živote z roku 1498 od Johannesa Brugmana sa dochovala prvá známa ilustrácia dobového korčuľovania. Lidvína je na nej spodobená priam pri páde.

Rytina tiež okrem iného dokazuje, že už v tom čase sa používali moderné kĺzavejšie korčule s hranami, pretože mladík v pozadí sa korčuľuje bez palice a na jednej nohe. Tento typ korčúľ vystriedal v Holandsku dovtedy používané drevené a ploché, ktoré pripomínali akési kratučké lyže a zospodu mali ešte vodorovne pripevnené železné plôšky.

Karneval na ľade

Holandskí majstri o storočie neskôr rozvinuli korčuliarsku tému na svojich maľbách už v plnej zimnej kráse.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44ZE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44ZE na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Umenie


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, História, Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

PLUS

Portugalci sa dostali z drogového pekla radikálne

Z užívateľov drog spravili ľudí so zdravotným problémom.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.