Keď sa jedného dňa lord Frederic Leighton, vychytený viktoriánsky umelec, objavil v ateliéri francúzskeho maliara Édouarda Maneta, ten mal práve na stojane takmer dokončený obraz Korčuľovanie (1877).
„Je to veľmi dobré, no nemyslíte, pán Manet, že tá tancujúca postava v pozadí nie je dostatočne ukotvená?“ spýtal sa ho a Manet odvrkol: „Tá postava netancuje, korčuľuje sa. No máte pravdu, je v ustavičnom pohybe, ale keď sa postavy pohybujú, nemôžem ich predsa na plátne zmraziť.“
Túto historku opisuje Nancy Locke z univerzity v Princetone vo svojej eseji Manet and the Ethics of Realism. Aj keď je ten obraz skôr portrétom mladej ženy v popredí, sála z neho svieži pocit voľnosti spojenej s čoraz obľúbenejšou zábavkou slobodomyseľnej spoločnosti, ktorá očividne netrávila svoje dni len rojčením po kaviarňach a salónoch, ale obľubovala aj veselú kratochvíľu na čerstvom zimnom vzduchu. Korčuľovanie v druhej polovici storočia bolo v kurze, v európskych veľkomestách vznikali korčuliarske kluby a o členstvo v nich sa uchádzalo čoraz viac ľudí.
Svätá Lidvína - patrónka
Celkom prvou spodobenou korčuľujúcou sa postavou však zďaleka nebol Manetov korčuliar. Keď v roku 1395 ktosi v kraji rotterdamskom vrazil na ľade od chrbta do pätnásťročnej Lidvíny, padla tak nešťastne, že si zlomila rebro, poškodila chrbticu a čiastočne ochrnula.
Nikdy sa už úplne nezotavila, životom ju sprevádzali bolesti, trvale ostala pripútaná na lôžko a svoj život zasvätila Bohu. Dnes je Holanďanka svätá Lidvína patrónkou korčuliarov a chronicky chorých. V tlačenej knihe o jej živote z roku 1498 od Johannesa Brugmana sa dochovala prvá známa ilustrácia dobového korčuľovania. Lidvína je na nej spodobená priam pri páde.
Osudový pád priniesol svätej Lidvíne útrapy na celý život. Pre nás je rytina, ktorá ho zobrazuje, prvým svedectvom o stredovekom korčuľovaní. (zdroj: wikipédia)Rytina tiež okrem iného dokazuje, že už v tom čase sa používali moderné kĺzavejšie korčule s hranami, pretože mladík v pozadí sa korčuľuje bez palice a na jednej nohe. Tento typ korčúľ vystriedal v Holandsku dovtedy používané drevené a ploché, ktoré pripomínali akési kratučké lyže a zospodu mali ešte vodorovne pripevnené železné plôšky.
Karneval na ľade
Holandskí majstri o storočie neskôr rozvinuli korčuliarsku tému na svojich maľbách už v plnej zimnej kráse.
