Mozart je vychýrený klasicista, ale v mnohom už nepochybne romantik. Cosi fan tutte skladateľ dokončil v zime 1789, dva roky pred smrťou. Boli to nesmierne vzrušujúce, prelomové roky, zlom paradigmy. Už vyšiel Goetheho Werther a verejnosť už pár rokov šokovane čítala libertínske Nebezpečné známosti, jedno z najradikálnejších diel o citoch búrlivej aj temnej epochy. Správy o Veľkej francúzskej revolúcii pomaly prenikali aj do ospanlivejších častí Európy.
Tu nie sú hrdinovia
Libreto napísal Lorenzo Da Ponte, neprekonateľný majster prekladov, imitácií a adaptácií. Jeho stretnutie s Mozartom, ktoré sprostredkoval Antonio Salieri, patrí k najšťastnejším okamihom v dejinách ľudskej kreativity. Jeho geniálne umenie skratky (z predlôh bežne vyškrtal polovicu postáv) a dramaturgické majstrovstvo sa prejavili aj v Cosi fan tutte. V tomto prípade „vykradol“ Dekameron, Ovídiove Metamorfózy, trocha zo Shakespeara aj zo Zúrivého Rolanda.


Komorná komická opera má šesť postáv, no ani jednu hlavnú, všetky rovnocenné, ani jedného tradičného mimoriadneho žánrového hrdinu, iba ľudí z mäsa a kostí, pochybujúcich, zákerných, vypočítavých, chorobne žiarlivých. Je to jedna z najsmutnejších komédií opernej histórie. Zo všetkých Mozartových opier vzbudzuje dobová swingers párty najprotikladnejšie postoje. Pod povrchom prostej zápletky so zámenou kostýmov a postáv sa kladú vážne morálne otázky, aktuálne dodnes. Muži a ženy tu rozohrávajú mimoriadne nebezpečné hry.