Mozart je vychýrený klasicista, ale v mnohom už nepochybne romantik. Cosi fan tutte skladateľ dokončil v zime 1789, dva roky pred smrťou. Boli to nesmierne vzrušujúce, prelomové roky, zlom paradigmy. Už vyšiel Goetheho Werther a verejnosť už pár rokov šokovane čítala libertínske Nebezpečné známosti, jedno z najradikálnejších diel o citoch búrlivej aj temnej epochy. Správy o Veľkej francúzskej revolúcii pomaly prenikali aj do ospanlivejších častí Európy.
Tu nie sú hrdinovia
Libreto napísal Lorenzo Da Ponte, neprekonateľný majster prekladov, imitácií a adaptácií. Jeho stretnutie s Mozartom, ktoré sprostredkoval Antonio Salieri, patrí k najšťastnejším okamihom v dejinách ľudskej kreativity. Jeho geniálne umenie skratky (z predlôh bežne vyškrtal polovicu postáv) a dramaturgické majstrovstvo sa prejavili aj v Cosi fan tutte. V tomto prípade „vykradol“ Dekameron, Ovídiove Metamorfózy, trocha zo Shakespeara aj zo Zúrivého Rolanda.
Cosi fan tutte v SND. (zdroj: SND - PAVOL BREIER)
Predstavenie malo premiéru v piatok 22. januára. (zdroj: SND - PAVOL BREIER)Komorná komická opera má šesť postáv, no ani jednu hlavnú, všetky rovnocenné, ani jedného tradičného mimoriadneho žánrového hrdinu, iba ľudí z mäsa a kostí, pochybujúcich, zákerných, vypočítavých, chorobne žiarlivých. Je to jedna z najsmutnejších komédií opernej histórie. Zo všetkých Mozartových opier vzbudzuje dobová swingers párty najprotikladnejšie postoje. Pod povrchom prostej zápletky so zámenou kostýmov a postáv sa kladú vážne morálne otázky, aktuálne dodnes. Muži a ženy tu rozohrávajú mimoriadne nebezpečné hry.
