Toto nie je literárna recenzia. Toto je chvála sociologickej imaginácie literátky. Zuska Kepplová (komentátorka denníka SME, pozn. redakcie) má okrem talentovaného pera aj presné, sociologicky vnímavé, reflektujúce oči. V jej postavách sa zrkadlí výpoveď generácie, ktorá je, na rozdiel od jej rodičov, generáciou v pohybe. Novodobí nomádi znie už trochu ošúchane, ale nič lepšie mi nenapadá.
V Buchtách švabachom nám – ich rodičom – autorka naplno povedala čosi, čo sme o svojich deťoch tušili, ale nechceli sme to počuť. V dvoch novelách „z Taškentu“ sa posunula k oveľa subtílnejším tónom. Asi niekde v polovici tretej dekády si človek jej povahy a zodpovednosti zvykne uvedomiť, že „život nie je sladká torta“. A niekde medzi Budapešťou a Belehradom je na to tá správna chvíľa.
(zdroj: ARCHÍV ZK)Tretia kniha Zusky Kepplovej Reflux s dovysvetľujúcim podtitulom Niekto cudzí je v dome nás vracia domov. Re-flux. Lenže po návrate z ďalekého sveta sú zrazu perspektívy tých doma doma a tých cudzích doma posunuté, nelícujú. Nová perspektíva ostro vníma nánosy predsudkov, dusí sa z nehybnosti v ospalej letargii malého mestečka.
