Jeho pesničky vybuchovali ako gejzír. Spievali si ich všetci – politici, baníci, poľnohospodári, opilci aj kriminálnici. Reč je o Vladimirovi Vysockom, slávnom hercovi a pesničkárovi, nevhodnej osobe pre bývalý sovietsky režim. Vďaka nemu sa teraz spojili umelci, cestujú s jeho pesničkami po Európe a o týždeň prídu aj do Bratislavy. Medzi nimi bude aj jeho znalec, český hudobník a dokumentarista JIŘÍ VONDRÁK.
Vladimir Vysockij bol v minulosti doma aj v zahraničí veľkým magnetom pre všetkých, čo sa chceli stotožniť s odporom proti totalitnej moci. Dokáže dnes jeho hudba osloviť?
„Ako zástupca generácie hippies vravím, že keď sa už všetci politici na svete pomiatli na rozume, bolo by dobre, keby sa umelci bez ohľadu na hranice spojili.“
Preto vznikol aj medzinárodný projekt Zem Vysockého, ktorého ste súčasťou. Ako ste sa doň dostali?
„Meno Vladimira Vysockého je pre mňa úzko prepojené s Bulatom Okudžavom. Obom som sa venoval, o Okudžavovi som nakrútil dva filmy. Vlani presne o takomto čase som v Moskve predstavil svoju knižku, v ktorej píšem o tom, ako významne ovplyvnili českú umeleckú scénu. Na to mi zavolala bieloruská poetka a pesničkárka Olga Zalesskaja, či by som neprijal účasť na akcii na počesť slobody a demokracie. Je to protest proti despotizmu a diktatúram vrátane tej finančnej.“
Myslíte si, že tento odkaz bude fungovať?
„Dali sme sa dohromady pesničkári a básnici z Poľska, Česka, Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Urobili sme program zložený z Vysockého piesní a spievame ich vo viacerých jazykoch. Pôvodne išlo len o koncert vo Varšave, tam sme zistili, že ľudia naň neuveriteľne kladne reagujú, sály boli natrieskané a ľudia postojačky tlieskali. A tak sme sa rozhodli pre európske turné. Cesta vedie aj cez Ukrajinu, dokonca cez Donbas, kde nás prevážajú v obrnených transportéroch. Škoda, že program je uzavretý, už doň nemôžeme prizvať interpretov z ďalších krajín. Určite by sa našli.“
Vysockého texty boli svojho času veľmi odvážne. Sú pre vás aj dnes rovnako silnou výpoveďou?
„Všetky piesne, ktoré sa týkajú slobody, získavajú v tomto období na aktuálnosti. V niečom je situácia podobná ako za komunistov, keď malo slovo takú silu, že za myšlienku sa dalo sedieť v krimináli. To dnes, hádam, už nehrozí, no význam slova opäť nadobúda na hodnote. Neviem si predstaviť, ako budú ľudia reagovať v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Fakt je ten, že sa s totalitou stále viditeľne boria. Úprimne povedané, bol som vlani na koncerte v Bielorusku a veľmi ma prekvapilo, ako tam ľudia vnímajú veci inak.“
