Nevieme, kto to je, nevieme, ako vyzerá, ako sa v skutočnosti volá, a predsa je už Banksy zaživa legendou, vedúcou osobnosťou street artu. Nielen, že ho ľudia obdivujú, ľudia, najmä úradníci, sa ho aj boja. Jeho najnovšie dielo ktosi promptne zakryl, aby ho nebolo vidno.
Ešte v polovici novembra vládla v Londýne vzácna vlna solidarity s obyvateľmi Paríža. Na programe bol priateľský futbalový zápas Anglicko – Francúzsko, štadión Wembley bol vysvietený v tóne francúzskej trikolóry, Angličania spievali Marseillesu. Banksy – z Bristolu, aspoň to sa o ňom vie – zvážil, že už by bolo treba trochu zvážniť tón.
Ktosi sa na to nechcel pozerať
Na múre oproti francúzskej ambasáde namaľoval Cosette z Bedárov, uplakanú po zásahu slzotvorným plynom. A do rohu umiestnil QR kód. Kto si ho načítal v telefóne, natrafil na spravodajský záznam zo zásahu francúzskej polície proti vzbúreným utečencom v Calais.Tá vtedy tiež použila slzotvorný plyn a vodné delá.
Tak ako vždy, Bansky tento odkaz zanechal v meste z noci na ráno, možno okolo neho ľudia niekoľko hodín prechádzali a ani si ho nevšimli. No keď sa pred múrom začali zbierať kamery a iné médiá, ktosi zareagoval a obložil ho drevenými doskami.
Banksyho maľba spúšťa video z utečeneckého tábora v Calais. (zdroj: TASR/AP)
Dnes už ju nevidno. (zdroj: TASR/AP)
"Banksyho dielom je jasnou kritikou francúzskej vlády, reakcia na to, že imigranti sú utláčaní,“ hovorí pre SME David Diaz-Jogeix, programový riaditeľ organizácie, ktorá sa venuje ochrane slobody prejavu Article 19. „Banksy si za základ svojej maľby zvolil ikonický obraz Veľkej francúzske revolúcie, nesmierne často používaný. Je to v podstate veľmi jednoduché grafiti a je zaujímavé, že ho ktosi tak rýchlo prekryl. Mohol to byť majiteľ stavby, mohol to byť aj niekto iný, nevieme.“
