Socializmus bol časom materiálovej mizérie, nepríjemnosti stavby dnes už dokážeme odstrániť, hovorí pre SME architekt Martin Kusý. S Pavlom Paňákom navrhol rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, súťaž na prestavbu vyhral ich ateliér už pred desiatimi rokmi.
Architekt Martin Kusý tvorí autorskú dvojicu s Pavlom Paňákom, spolu stoja za novostavbou Slovenského národného divadla aj Národnej banky v Bratislave. (zdroj: SME - Tibor Somogyi)Premostenie Slovenskej národnej galérie od architekta Vladimíra Dědečka je hodnotené ako kontroverzné dielo nielen medzi laickou verejnosťou, ale aj v odborných kruhoch. Čo táto stavba znamená pre vás?
Náš názor na architektúru Vladimíra Deděčka je veľmi pozitívny. Obdivujeme jeho prácu a pokladáme ho za jedného z pokračovateľov toho najlepšieho, čo v slovenskej architektúre vzniklo. Konkrétne premostenie SNG je absolútne špičkové dielo, ktoré slovenskú architektúru a aj kultúru posúva do Európy. Keď sa v sedemdesiatych rokoch dávala táto stavba do prevádzky, jeden náš predkolega o nej povedal, že je to stavba tretieho tisícročia. Mala síce svoje chyby, ale tie boli primerané dobe jej vzniku. Dnes to tretie tisícročie žijeme, ideme ju prerábať a myslím si, že jeho slová sa naplnili.
Cítili ste rešpekt, keď ste vzali do rúk toto dielo? Nemali ste obavy, či zachováte Dědečkove vízie?
Pre nás to bola normálna práca, akurát okorenená špecifikom, že je to špičkové dielo slovenskej architektúry. Samozrejme, pristupovali sme k tomu s úctou ale aj s tým, že súčasná doba poskytuje iné možnosti, hlavne technicko-technologické, ktoré on, v čase, keď toto dielo tvoril, nemal. Snažili sme sa skĺbiť všetko dohromady tak, aby sme jeho dielu pomohli, odstránili nedostatky stavebnej výroby vtedajšej doby, a zároveň, aby charakter a atmosféra jeho stavby ostali zachované. Či sa nám to podarilo, povie až verejnosť a neskôr dejiny.
A ako vnímate, že bežný Bratislavčan alebo návštevník mesta hodnotí premostenie Slovenskej národnej galérie ako neprívetivú a škaredú stavbu, ktorá nezapadá do celkového vzhľadu nábrežia?
Je strašne málo vecí, na ktoré by bol jednotný názor, a ja som rád, pretože to je prirodzené. Bolo by dosť zlé ak by mali ľudia homogénny pohľad na javy či problémy. Je samozrejme rozdiel v názoroch laickej a odbornej verejnosti. A u nás v poslednej dobe vládne v laickej verejnosti pocit, že ona má vždy pravdu. Zlé je to vtedy, keď sa o takýchto veciach nediskutuje, neargumentuje, a keď jedna strana nepočúva druhú. Názory sa rôznia a to je znak toho, že na galérii niečo bude. Úplne najhoršie je, keď okolo nej človek prejde a ani si ju nevšimne, vôbec ho neosloví. Vtedy sú lepšie radšej negatívne názory.
Mali ste s architektom Paňákom nejaké nápady, ako by sa dal stav galérie vyriešiť, už v roku 2001, keď sa zavrelo premostenie?
Vízie sme nemali, lebo od začiatku sme si mysleli, že budova má ostať vo svojej forme, hmote a priestore. Nezapodievali sme sa však otázkou ako až dovtedy, kým sa nevypísala súťaž. Už ani neviem, ako sme v tej prvej súťaži skončili.
Architekt Pavol Paňák (zdroj: SME - Tibor Somogyi)
