Vo vačku alebo v pamäti - tí, čo sú na Oscara nominovaní, majú svoje ďakovné reči pripravené. Je to normálne, nie je to predsa prejav arogantnosti, len trémy a nádeje. Možno len anglický herec Ian McKellen si ich chystal s trochu väčším vzrušením, pretože si myslel, že ich prednes bude historický. "Som hrdý na to, že môžem byť prvým priznaným gayom, čo vyhral Oscara," povedal by.
Ibaže, nevyšlo to. Ani vtedy, keď bol nominovaný za film Bohovia a monštrá, ani keď reprezentoval film Pán prsteňov s postavou obľúbeného Gandalfa. "Dvakrát som si svoj nachystaný papierik musel schovať späť do vrecka," cituje ho časopis The Hollywood Reporter.
Ian McKellen. (zdroj: TASR/AP)Je rozdiel gaya hrať a gayom byť
Ian McKellen sa novinárom ozval, pretože sympatizuje so zástupcami etnických menšín, ktorí dnes majú pocit, že ich americká akadémia ignoruje. A nielen americká akadémia, ale aj samotný filmový priemysel, pretože v Hollywoode sa nenakrúcať dosť takých filmov, v ktorých by aj oni mohli prejaviť svoj talent. "Nie je to len vec rasy," hovorí. "Kedysi mali smolu ženy, dnes majú smolu gayovia. Žiadny herec, ktorý sa priznal k homosexualite, v živote nevyhral Oscara."
Zdalo by sa, že na túto tému už museli herci niekoľkokrát upozorniť. Ale nie. Byť v Hollywoode aktivistom, to je neisté, najviac sa predsa nakrúcajú filmy s heterosexuálnymi hrdinami - nechcú sa teda o ne pripraviť. Pretože tam sa to stáva, alebo, aspoň sa to stávalo. O niekoľko rokov bude možné lepšie vyhodnotiť, aké úlohy začali prichádzať Ellen Page a Kirsten Stewart, keď svetovým médiám povedali viac detailov zo svojho súkromného života. Ony sú v americkom filme hviezdami a zároveň aj osobnosťami, možno sa vďaka nim stane Hollywood tolerantnejším miestom na prácu.
Veď už teraz nemožno americkej akadémii odškriepiť, že by gayov ignorovala úplne.
