Aká by bola Biblia, ak by ju dnes písalo malé dievča a svojich apoštolov by hľadalo medzi obyvateľmi Bruselu? A čo keď Boh vôbec nie je milujúci, láskavý, ale naopak, škodoradostný, pomstychtivý, zlostný, pije pivo, bije dcéru a je hrubý k manželke?
Belgický režisér Jaco van Dormael nakrútil nápaditý surrealistický film, v ktorom s iróniou a cynizmom rúca klasickú kresťanskú mytológiu. Van Dormael má správne šialené nápady a ku kresťanským motívom pristupuje s odzbrojujúcou hravosťou. Ako sa Boh škodoradostne teší pri písaní zákonov schválnosti, aby im musel neskôr sám čeliť. O synovi Ježišovi, ktorý z domu pred dvetisíc rokmi utiekol, hovorí, že to veľmi ďaleko nedotiahol. Príliš improvizoval, ľudí prehnane miloval a nechal sa od nich pribiť na kríž ako nejaká sova.


Snímka je najsilnejšia práve pri farbistom vykreslení Boha – hrubiana. Tempo i ducha trochu stráca príbeh pri postavách apoštolov. Jej základnou myšlienkou však je, čo by ľudia robili, keby vedeli, ako dlho budú žiť. Hľadali by hlbší zmysel vo svojom konaní, zmenili by sa, alebo by stratili zábrany?
Celkom nový zákon je plný zaujímavých myšlienok a nápadov. Nečakaný, absurdný, uletený.
Trochu smutne na konci vyznie fakt, že dnešný svet a jeho zákonitosti by v tejto podobe naozaj mohol stvoriť iba muž. Ak by ho zastúpila žena, bol by oveľa ružovejší.