Texty? Na to sa hercov ani nepýtajte

Hoď mi šlágvort! Ak si myslíte, že takto suseda kričí na svojho muža, aby jej pomohol, dajme tomu, poliať záhradu, ste tesne vedľa. My sme v divadle. Presnejšie, na skúške pripravovanej inscenácie, vo fáze, keď sa herci ešte len učia texty, keď jeden v akcii potrebuje, aby mu druhý nahodil posledné slovo z predchádzajúcej repliky v dialógu, na ktoré má nadviazať.

Sú to iba pásy v hlave

Ak chodíte do divadla, určite ste sa už aspoň raz zamysleli nad tým, koľko textov sa herci dokážu naučiť a ako je možné, že sa im postavy z jednotlivých hier nepletú. Vraj to nie je možné.

Texty postáv majú herci v hlave uložené ako samostatné pásy, tie podľa potreby vyťahujú a nemôže sa stať, že sa pomiešajú. Nanajvýš sa dajú popliesť mená – najmä pri ruskej dráme nie je ťažké povedať Alexejovi Dmitrijevovičovi Fjodorovovi, že je Dmitrij Fjodorovič Alexejev, alebo sa vám ešte môže stať, že menom svojej postavy oslovíte na javisku niekoho iného.

Nedajbože, aby vás prenasledovali sny o tom, ako stojíte sám uprostred javiska a neviete, ako ďalej. Dá sa množstvo textu zapamätať nejakou špeciálnou metódou? Čo keď odrazu vypadne? Ako vlastne herec na javisku prežíva okno?