Viacerí bystrí pozorovatelia fenoménu severskej krimi upozorňujú na kontext severskej prírody a jej prepojenosť na tento literárny žáner: „Zabudnuté kúty Štokholmu, mierumilovný vidiek, hlboké fjordy, pusté náhorné plošiny, arktické noci a mrazivé snehové víchrice sú vrcholne atraktívne kulisy pre zločin“ (Martina Háchová).
Prípadne: „Hoci temné, zasnežené, ľudoprázdne pláne drsného severu alebo depresívni alkoholici a mlčanliví psychopati, zošalevší z dlhých nocí na izolovaných ostrovčekoch, sú neprenosné – za spustenými žalúziami, zatvorenými okenicami a dverami zaizolovanými pred zimou a tmou je ideálny priestor na zvlášť hnusnú, krvavú vraždu“ (Kateřina Kadlecová).
Aj popredný nórsky spisovateľ krimirománov Thomas Enger (poznáme ho zatiaľ iba z českých prekladov) sa na margo tohto fenoménu a originality severskej krimi vyjadril, že „veľa sa zaoberáme počasím, pretože na severe stále prší, stále je zima a tma a v niektorých oblastiach nevidíte svetlo celé mesiace. To, samozrejme, ovplyvňuje ľudí, ktorí v Škandinávii žijú, a v našej literatúre to poznať. Vytvára to nevšedné prostredie pre všetky príbehy“.
Napokon, kontrast krvi na snehu je starobylým obrazom s vlastnou emocionálnou a metaforickou bázou (a nielen názvom predposledného Nesbovho románu). V niektorých prípadoch severskej krimi je drsná príroda a izolovanosť prostredia skutočne výrazným dejotvorným prvkom, ovplyvňujúcim nielen vzťahy mikro- či makrospoločnosti, ale neraz aj podmienky spáchania trestného činu a jeho vyšetrovania (napríklad prvý diel Larssonovho Millénia či trilógia Petra Maya odohrávajúca sa na ostrove Lewis).
Tento „geografický“ vplyv dosiahol svoj bizarný vrchol v dánsko-švédskom televíznom seriáli Most, kde bola mŕtvola položená na moste medzi dánskou metropolou Kodaň a švédskym mestom Malmö, presne na hranici oboch štátov, čo zviedlo dokopy vyšetrovateľov z policajných zborov dvoch miest.
Medzi štátmi
Severská krimi však často prekračuje hranice nielen preto, že aj svet zločinu je globálnym fenoménom, ale aj preto, že i samotní autori sa prirodzene a opakovane pohybujú medzi viacerými štátmi – napríklad Henning Mankell zručne využíval skutočnosť, že na striedačku žil vo Švédsku a v Mozambiku, a pri písaní dosahoval zaujímavú konfrontáciu nielen prostredí a príčin zločinu, ale aj policajných metód, postupov a pozícií vyšetrovateľov v oboch krajinách, kultúrach či civilizáciách.
A občasné presuny Mankellovho komisára Wallandera medzi Malmö/ Ystadom a Rigou, konfrontácie oboch svetov sú najmä pre čitateľa z bývalého ostbloku mimoriadne zaujímavým čítaním a uvedomovaním si odlišných politických a sociálnych pomerov.
Severská krimi to bola aj pre slovenských čitateľov kedysi len dvojica Maj Sjöwallová (1935) a Per Wahlöö (1926 - 1975). Ich komisár Martin Beck je obľúbený dodnes. (zdroj: crimenet)Aj Nesboov hrdina Harry Hole sa okrem nórskeho Osla a austrálskeho Sydney, kde vyšetruje zločiny, dostáva pre svoje opilecké sklony aj do thajských brlohov – odkiaľ sa vracia, aby vyšetroval zločin v nórskej metropole. Ďalší policajný detektív Fin Macleod, hrdina kníh už spomínaného Petra Maya, sa po strate syna a rozvrate manželstva vracia zo škótskeho Edinburghu na ostrov Lewis, kde vyrastal.
Kontakt s minulosťou a iným prostredím je pre neho nielen príležitosťou na osobný reštart, ale aj na vyšetrenie brutálnej vraždy, spáchanej podľa rovnakého scenára ako jedna vražda v Edinburghu. Bonusom z tohto geografického hľadiska je ešte každoročná lovecká výprava ostrovanov na ešte menšiu skalu An Sgeir, na ktorej všetko, čo sa na nej stane, aj ostane – tragédiu či vraždu nevynímajúc.
Súkromný život ako trauma
Vráťme sa však do polovice 60. rokov minulého storočia, keď nielen švédsku, ale aj americkú a európsku a slovenskú čitateľskú verejnosť oslovila autorská dvojica Maj Sjöwallová a Per Wahlöö (autorské dvojice sú vôbec nadštandardne zastúpené v severskej krimiliteratúre).
