Ľudstvo sa katastrofe nevyhne a nie je dôležité, či bude prírodného charakteru, alebo sa sami postaráme o svoje zničenie. Podľa Stephena Hawkinga nás ochráni len kolonizácia vesmíru, no potrvá minimálne sto rokov, kým ľudstvo založí prvú kolóniu.
Svetoznámy teoretický fyzik v nedávnom rozhovore pre magazín Radio Times tvrdí, že je pred nami jedno z najnebezpečnejších storočí a musíme byť veľmi opatrní.
Ľudstvo však nikdy nebolo opatrné a bláznivé nápady by mohlo rozdávať. Taká je aj myšlienka jednosmerného letu na Mars s ľudskou posádku. V roku 2013 sa ju rozhodla zrealizovať nezisková spoločnosť Mars One a začala hľadať dobrovoľníkov.
Prihlásilo sa jej dvestotisíc záujemcov z celého sveta, po dvoch rokoch vybrala sto kandidátov, ktorých by mala začať testovať a pripravovať. Cieľom projektu je vytvoriť na Marse trvalo obývateľné a sebestačné obydlia a postupne osídliť planétu. Podľa odborníkov z Mars One je na nej totiž dostatok prírodných zdrojov potrebných na život. Navyše celú misiu výrazne uľahčí – finančne aj technologicky - fakt, že astronauti sa nemusia vrátiť na Zem.
Ako také dobývanie a osídľovanie vesmíru bude prebiehať? Dokážeme prežiť na inej planéte a čo všetko na to potrebujeme?
O to, aby sme mali aspoň nejakú predstavu, čo nás čaká, sa starajú filmári. Táto téma ich s vyvíjajúcimi sa technológiami fascinuje čoraz viac a filmové spoločnosti sú ochotné investovať do nej sumy, za ktoré by sa nehanbil ani žiadny vesmírny projekt.
Napríklad sci-fi snímka režiséra Alfonsa Cuaróna Gravitácia bola drahšia než indická misia na Mars v roku 2014. Jej rozpočet sa vyšplhal na vyše 71 miliónov dolárov, pričom hollywoodsky megalomanský projekt bol vyčíslený na sto miliónov. Upozornil na to vo svojom prejave indický premiér s tým, že India sa stáva prvým dodávateľom nízkonákladovej vesmírnej technológie na svete.
Sandra Bullock v snímke Gravitácia (2015). (zdroj: OutNow.ch)Vo vesmíre sa pohybujte pomaly
Režisér Alfonso Cuarón si dal záležať na autenticite, ak chcete vedieť,
aké to je ostať vo vesmíre celkom sám a len tak sa vznášať vo vesmírnom priestore, pozrite si jeho Gravitáciu. Je to najlepší vesmírny film všetkých čias, povedal o jeho odvážnom filmovom počine James Cameron.
Podľa odborníkov je film z vedeckého hľadiska pomerne presný, scenáristi si pre plynulosť deja prispôsobili len niektoré fakty, tým najvýraznejším je asi to, že Hubblov teleskop, ISS, čínska stanica a väčšina satelitov sa nachádzajú na rozdielnych výškach a bez raketového pohonu by presun medzi nimi nebol možný.
Od reality sa odchýlili aj pri zobrazovaní tempa, akým sa príbeh odohráva. Skutoční astronauti sa musia pohybovať veľmi pomaly, rýchlosť je ich nepriateľ, znižuje čas na reakciu a zvyšuje silu nárazu. Filmári pridali aj zvuk, vesmír je totiž absolútne nemý.
Sandra Bullock sa na svoju rolu kozmonautky pripravovala intenzívne šesť mesiacov, jej výkon okrem filmovej akadémie, ktorá ju nominovala na Oscara, ocenil i astronaut NASA Chrise Hadfield. Vraj bola taká úžasná, že by s ňou pokojne letel do vesmíru aj v skutočnosti.
"Kamkoľvek vkročím, všade som prvý. Je to zvláštny pocit,“ hovorí Matt Damon v snímke Marťan (2015). (zdroj: OutNow.ch)Marťan letel aj na ISS
S NASA úzko spolupracoval aj Ridley Scott pri nakrúcaní Marťana. Vlani v septembri, pár dní pred americkou premiérou filmu oznámila vládna agentúra objav tečúcej vody na Marse, čo Scott komentoval slovami, že o tomto objave vedel už niekoľko mesiacov, ale takú veľkú zmenu nedokázal do príbehu zapracovať.
