„Alabama ma naštvala, Tennessee mi vzalo pokoj a každý už počul, čo sa deje v Mississippi, doparoma!“ spievala slávna speváčka Nina Simone v roku 1965 počas protestov za rasovú spravodlivosť na americkom juhu.
Jej pieseň Mississipi Goddam pre nadávky v texte odmietali púšťať DJi a platne, ktoré posielala do rádií, sa jej vracali zlomené na polovicu. Nebola to jediná rana pre speváčku, ktorá sa stala päsťou hnutia za rovnoprávnosť.
Pri spievaní textu sa vraj Simone raz tak naštvala, že sa jej zlomil hlas a nikdy sa nevrátil k pôvodnej oktáve. Speváčka bola známa práve svojou výbušnosťou – ak počas koncertu počula niekoho v hľadisku rozprávať, tak ho často okríkla a neraz odmietla pokračovať.
Údery sa jej vracali aj v súkromnom živote, keď si za manžela vzala manažéra, z ktorého sa postupne vykľul majetnícky násilník. Keď sa Simone začala zaujímať o revolučné hnutie, manžel sa jej to snažil vyhovoriť – vraj to nemá zmysel, nech sa viac sústredí na zárobok a úspech. Tvrdil jej, že si svojimi myšlienkami o slobode znepriatelí hudobný priemysel.
Nemal pravdu, speváčkine piesne žijú dodnes, rovnako ako legendy o jej charizme. Príbehy jej bojov proti životným krutostiam, ale aj vlastnému hnevu teraz možno vidieť v pohlcujúcom filme spoločnosti Netflix. O mesiac má šancu získať Oscara za najlepší dokument. Bola by to irónia, keby vyhral – v čase, keď sú ceny najviac kritizované za rasovú nespravodlivosť.
