Gerald Posner: Boží bankári: história peňazí a moci vo Vatikáne (Simon & Schuster, 2015) (zdroj: Simon&Schuster)Existujú knihy, ktoré čítame z čistého pôžitku či intelektuálnej zvedavosti. Sú však aj také, ktoré čítať chceme, ale nemáme čas a dokonca ani vôľu.
A potom je tu tých 100 až 500 klasických diel, ktoré tvoria špeciálnu kategóriu, o ktorých sa raz ktosi vtipne vyjadril: „Klasické diela sú tie, ktoré chceme mať prečítané, ale nesmieme priznať, ak sme ich neprečítali.“
Na druhej strane, nie je na zahodenie ani aforizmus hodný Oscara Wilda, že nie je väčšia zábava ako sledovať hádku o knihe medzi tými, ktorý ju nečítali....
Nebude to príjemné čítanie
Existujú však knihy, do ktorých sa nám veľmi nechce, pretože vieme, že to nebude príjemné čítanie. A tak celé leto na mňa z police vyčítavo hľadela jedna taká s názvom God’s Bankers, teda Boží bankári: história peňazí a moci vo Vatikáne od Geralda Posnera.
Napokon splnila všetky moje zlé predtuchy: napísaná brilantne a v plnej miere pokrývajúca dostupné zdroje, vysvetľuje podozrenia a skutky, z ktorých bol obvinený Vatikán hlavne v minulom storočí.
Cez prizmu peňazí rýchlo pochopíme, prečo Pius XII. odmietol odsúdiť zverstvá nacizmu, alebo prečo ani Ján Pavol II., mesmerizovaný financovaním hnutia Solidarność, nepodnikol reformu skorumpovanej Vatikánskej banky.
Vyjasní sa aj štvrťstoročie vyšetrovaná vražda Roberta Calviho v Londýne v roku 1982, šéfa skorumpovanej a neskôr zbankrotovanej milánskej Banky Ambrosiano, ktorá spolu s Vatikánskou bankou obhospodarovala desiatky účtov a firiem na Bahamách.
Banka Ambrosiano skrachovala v roku 1982 a jej šéf Roberto Calvi sa obesil v Londýne pod mostom. Tvrdí sa, že ho obesili. (zdroj: TASR)
Posner pôvodne dúfal, že sa vo svojej knihe bude venovať krátkemu obdobiu počas vojny a tesne po nej. Čo však počas analýzy zistil, bola omnoho „komplexnejšia sága”. Pochopil, že „pravdu odhalí, len ak bude sledovať cestičky peňazí“.
Svoju knihu popisuje nasledovne: „Je to klasický investigatívny príbeh o politických intrigách a o tajnostkárskom fungovaní najväčšieho svetového náboženstva. Nie je o zbožnosti, o viere v Boha alebo o otázke existencie vyššej inštancie. Naopak, Boží bankári sú o tom, ako peniaze, ich hromadenie a boj o ne, boli dominantnou témou v dejinách katolíckej cirkvi a často formovali jej posvätnú misiu.“
Od Mengeleho k Vatikánu
Najdepresívnejší mi však príde dôvod, prečo Posner túto knihu napísal, hoci pôvodne to nemal v úmysle. V Južnej Amerike pracoval na knihe o Dr. Mengelem a kontinuálne sa od jeho kumpánov alebo ich detí dozvedal rovnakú správu o nacistických utečencoch po vojne: falošný pas, vízum a peniaze títo zločinci z rôznych krajín dostávali práve cez Vatikán.
