SME

Ako sa módnou ikonou stala heroínová kráska

Móda 90. rokov, vražda vo Viedni a ďalších šesť výnimočných kníh, ktoré treba čítať.

Deväťdesiate roky sa v móde niesli v znamení ležérnosti a estetiky pouličných handier. Najslávnejšou modelkou tých čias je Kate Moss (1974). (Zdroj: TASR)

Kate Moss, Alexander McQueen či Marc Jacob, mená, ktoré patria k deväťdesiatym rokom rovnako, ako k šesťdesiatym rokom Twiggy či k sedemdesiatym Vivien Westwood.

Módny svet, presýtený okázalosťou a perfekcionalizmom supermodeliek a módnych značiek, sa rúca hneď po berlínskom múre a na scénu prichádza divoká ulica, grunge a heroínová krása, nekonečné pouličné parties, tanečná hudba a pocit blížiacej sa oslavy konca milénia. Ísť na plný plyn sa oplatí, veď prichádza nová éra.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Deväťdesiate roky sú zlomom, na ktorý sa občas spomína s nostalgiou, nie nepodobnou plačkám za rokmi šesťdesiatymi. Kyvadlo sa znova presunulo do polohy veselého a zábavného extrému, hyperkonzumná doba spotrebiteľov narazila na novú estetiku detí ulice.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kniha Maureen Callahanovej Champagne Supernovy (Slovart, 2015) nás spúšťa šmykľavkou divokej jazdy deväťdesiatych rokov cez postavy troch výnimočných a provokatívnych osobností. Kate Moss, heroínová kráska s mastnými neupravenými vlasmi, udala tón anorektickej kráse stojacej na okraji útesu.

Alexander McQueen, maniodepresívny homosexuál, ktorý sa so svetom dobrovoľne rozlúčil v roku 2010, strhol na seba pozornosť estetikou pouličných handier a grungeového výzoru. Marc Jacob, dnes jeden z najvychýrenejších návrhárov, ktorý doviedol ležérnosť a provokáciu na najvyššie poschodia a naopak – veľké značky posunul k „obyčajným“ ľuďom.

Kniha je zbierkou divokých historiek, zaujímavých pohľadov do vnútra nablýskaného biznisu, ktorý vlastne až taký nablýskaný nie je, ale aj úvahou o bizarnosti celého tohto bohémskeho módneho priemyslu. Nedá sa nesúhlasiť s autorkou, keď práve toto obdobie označuje za dekadentný vrchol módneho diania, po ktorom sa tohto odvetvia zmocnili mágovia kreatívneho priemyslu s dôrazom na slovo priemysel. A z módy urobili šouprogram.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spomínať s nostalgiou na deväťdesiate roky budeme, aspoň tí, čo si z nich voľačo pamätajú, stále viac ako na jednu veľkú zábavnú párty, v ktorej nezáležalo na tom, čo máte na sebe, ak ste vyzerali dostatočne cool. Svet sa zmenšil, HIV zotínalo hlavy, smajlíky extázy držali pri živote miliónové tančiace davy a ideálom krásy bolo vychudnuté éterické dievča, ktoré ste pre tie oči víly jednoducho museli milovať. Volá sa to spomienkový optimizmus.

Duch vraždiť nevie

Ideálne miesto pre život? Viedeň, prelom 19. a 20. storočia, čas bublajúcej secesie a diskusií o Gustavovi Klimtovi, čas vychádzajúcej hviezdy psychoanalýzy Sigmunda Freuda, čas prevratných vynálezov, nového vyhliadkového ruského kolesa v Prátri. Ale aj čas temných vízií vychádzajúcich z diskusií s duchmi. Kto zavraždil v izbe zamknutej zvnútra médium, príťažlivú, fascinujúcu Charlotte, ktorá si podávala ruku s čiernou mágiou?

Príjemne napínavá a psychológiou nabitá detektívka britského autora Franka Tallisa Smrť vo Viedni (Inaque, 2015) nás zavedie do roku 1902. Mŕtvola v špiritistickom salóne vrhá podozrenie nielen na členov samotného krúžku vyvolávačov duchov, ale aj na tie najtemnejšie sily - wmédium, ktoré komunikovalo s duchmi zomrelých, nemohla zabiť žiadna sila z tohto sveta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na scénu nastupujú vyšetrovatelia, ktorí majú zdravý rozum a vedia, že aj tá najpodivnejšia násilná smrť má svoju ľudskú príčinu. A zavolajú si na pomoc mladého nádejného psychológa Maxa Liebermanna, človeka z dobrej židovskej rodiny, ktorý obdivuje enfant terrible dobovej medicíny Sigmunda Freuda. Začína sa boj s temnými silami, alebo je autorom smrti niekto, kto potreboval Charlotte vidieť mŕtvu?

Násilia v tejto detektívke veľa nenájdete, zato výborných pasáží o psychológii zločinu, vášne i žien nadostač. Navyše, Viedeň aj v tomto románe pôsobí ako punčový koláčik: na povrchu ružová, no vo vnútri hnedá: antisemitizmus tu kvitne hneď vedľa presvedčenia, že ženy sú menejcenné, vhodné tak na ukojenie mužskej vášne.

Tallisova kniha nie je „len“ detektívka, ale dobrý a hlboký ponor do ľudskej duše i vášne, ktorá nás dokáže viesť temnými smermi. A za poznanie, že duch vraždiť nevie, nakoniec vďačil psychológ žene, ktorej vášňou sa stala veda.

 Franz Kafka: Poviedky (Brak, 2015)

Najviac pochvaly si zaslúži v tomto prípade nie klasik, ktorý už má svoje miesto medzi najlepšími dávno obsadené, ale Dávid Soboň, autor grafickej úpravy a komiksových ilustrácií. Šesť Kafkových poviedok ožilo v postmodernom kabáte do podoby skvelej knižky, v ktorej aj mučiaci stroj vyzerá ako zábavné monštrum.

 

Iris Kopcsayová: Bez lásky (Drewo a srd, 2016)

Život nie je román. A román Bez lásky je ako život. Teda temný ako všedný deň nešťastných stereotypov, depresívny ako premýšľanie o tom, že či má význam žiť tu a teraz. Ale pritom je román stále ženský, riešiaci vzťah muža a ženy. Minulosti, prítomnosti a schopnosti či neschopnosti zaťať zuby. Veď zajtra, možno zajtra...

 

Alan Hyža: 100 ľudí a ich miest (Dajama, 2015)

Tvár je otvorená krajina. Portrét chce byť portrétom duše je momentkou, v ktorej je vidieť tiene duše. A každý z nás si v duši občas nosí krajinu, ktorá je pre neho tá najdôležitejšia. Fotograf Alan Hyža spojil 100 osobností a priradil k nim miesta, ktoré sa zrkadlia v ich dušiach. Pokorne krásna kniha.

 

Adriana Macháčová, Róbert Dyda: Škandál v lepšej spoločnosti (Ikar, 2016)

Základmi prepychového a zdanlivo harmonického života manželskej dvojice Izabely a Alberta Wolfovcov otrasie anonymná správa od dôverného priateľa. Podľa pisateľa má úspešný právnik a tvár novovzniknutej politickej strany milenku. Petru Brunovskú však nájdu mŕtvu.

 

Terry Pratchett: Draky zo Strašihradu (Slovart 2015)

Každý autor nejako začínal. Autor Zemeplochy poviedkami pre čitateľov, ktorým sa málil jeden svet a chceli ho vidieť tak trocha veselšie. Zbierka prvých publikovaných textov najzábavnejšieho fantasy autora je nápaditá, mierne neohrabaná a smiešna ako zlomyseľné huncútstvo. Alebo dobromyseľné? Závisí, na ktorej strane koberca ste.

 

 

Tina Čorná: V postmodernom svete (Marenčin PT, 2016)

Rozhovory s otvorenými hlavami a významnými osobnosťami, ktoré pripravila Tia Čorná, viacnásobná držiteľka Novinárskej ceny, sú svedectvom o dobe, v ktorej hľadáme odpovede, ale dostávame len ďalšie a ďalšie otázky. Žijeme v postmodernom svete, v ktorom sa pod nablýskaným povrchom skrýva neraz veľa zákutí, ktoré potrebujú viac svetla.

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu