SME

Zabudnime na valašku a kukuričné šúpolie, fotografka ukázala krásu slovenských čepcov

Parta, Vajnory. (Zdroj: © Petra Lajdová )
Zabudnime na valašku a kukuričné šúpolie, fotografka ukázala krásu slovenských čepcov

Keď ľudia videli, ako Petra Lajdová nafotila tradičné čepce a party, nechápali a pýtali sa, či ‘skutočne toto my tu na Slovensku máme’. Pritom sú to originály od babičiek zo skríň.

Prečo sa moderná fotografka, ktorá fotí aj odvážne umelecké akty, rozhodne fotiť folklór?

V roku 2012 som bola pracovne v Ríme a stretla som tam človeka, ktorý sa zaoberal umením a precestoval celý svet. Bol nadšeným obdivovateľom tradičnej kultúry rôznych etník od afrických kmeňov až po Nepál, Indiu a Thajsko.

Zaujímal ho najmä tradičný odev. Všímal si pri tom krásu odevného umenia, spôsob, akým boli šaty šité, z akých materiálov. Keď mi ukazoval thajské tradičné pokrývky hlavy, spomenula som si na fotografie Karola Plicku a vysvitlo, že ten svetaznalý a scestovaný človek, samozrejme, vôbec netušil, že čosi také máme aj my.

Páčili sa mu?

Bol očarený, uchvátilo ho to. Ukázala som mu aj Plickovu fotografiu, na ktorej je portrét dievčaťa s partou z Veľkého Lomu, podobnú môžeme vidieť aj v Perinbabe. Jeho nadšenie ma inšpirovalo. Človeku pri tom dôjde, že sme svetoví a máme porovnateľné hodnoty so svetom, len sme akoby rezignovali na to, ako dôstojne, moderne a umelecky našu kultúru odprezentovať.

Myslíte, že v stánkoch so suvenírmi by sme ťažko hľadali čosi súce?

Nič proti valaške a figúrkam z kukuričného šúpolia, sú to veľmi pekné suvenírové dielka, tak ako si kúpite malú eiffelovku v Paríži alebo levanduľové voňavé vankúšiky v Provence, no estetické kritériá predsa len vnímam kdesi inde. Žiaľ, často sa u nás ľudová kultúra prezentuje nevkusne a nemá šancu niekoho zaujať a osloviť. Navyše, podobných vecí je všade kopec a s našou kultúrou si to aj tak málokto spája.

Veď niekedy nás ešte stále nevedia ani správne priradiť k svetadielu. Nebuďme naivní, tradičného umenia je vo svete veľa, všetci majú krásne veci, ktorými sa môžu pochváliť, ale treba ukázať, že aj my tu máme skutočné hodnoty a dokonca umelecké klenoty. Veľmi som si dala záležať na tom, aby som to nepokazila a spravila to s úctou a pekne.

Významová rovina folklóru sa občas zneužíva aj nacionalistickými ideami, ventilujú sa cez to komplexy malého a mladého národa. Možno aj preto sa ľuďom do toho až tak nechce. Vidíte to tak aj vy?

Veď práve, a je načase zbaviť sa toho. Na jednej strane tu máme takéto extrémy a potom je tu veľké množstvo ľudí, ktorí vôbec netušia, čo pekné máme. Folklór a slovenské etno máme zaradené v škatuli, ktorá pre niekoho nie je veľmi príťažlivá, hoci v poslednom čase sa objavilo aj niekoľko zaujímavých a esteticky spracovaných projektov.

Takých, ktoré nie sú zaťažené pátosom a sú moderné a šik a objavne sprístupňujú aj mladej generácii napríklad naše výšivky alebo modrotlač. 

Sú aj takí, pre ktorých je folklór čosi mŕtve, zastarané a neexistujúce, dúfate, že by ich to mohlo osloviť? 

Bola to jedna z myšlienok, chcela som prelomiť zaužívané predpojaté vzorce a interpretačné roviny, ktorými sa ľudia k týmto témam približujú. Pokúsila som sa osloviť aj tých, ktorí si myslia, že je len jediný spôsob, ako sa na to pozerať.

Keď som projekt dokončila a ukázala ho, ľudia nechápali a pýtali sa, či skutočne toto my na Slovensku máme. Nedokázali si to vôbec stotožniť, že to je naše. A pritom sú to originály od babičiek zo skríň. Najstarší čepiec, ktorý som fotila, pochádza z Torysiek zo Spiša a má dvesto rokov.

Kde ste taký našli?

Teta pani Anna Sakmárová prišla vlakom aj s celou výbavou v kufroch ku mne do ateliéru. Sama tiež vyšíva, šije lajblíky a robí aj party, aj čepce, venuje sa tomu celý život a má neskutočné zbierky. Aj pre mňa samu boli tieto časti oblečenia neznáme.

Bola som fascinovaná objavovaním toho, čo tie babičky majú v truhliciach skryté a nikto o tom nevie. Keď začala veci vyťahovať, všade sa rozliehal pach naftalínu, ale bol to úžasný pohľad, hotový poklad zo svojich kufrov vytiahla. Bolo to veľmi dojímavé. Nemusí to zaujímať každého, no kým sa to všetko definitívne stratí, je dobré, ak to budeme mať uchované aj takýmto spôsobom.

Ako projekt vznikal?

Samozrejme, keďže nie som folkloristka, nepohybujem sa v etnologických sieťach a spočiatku som úplne presne nevedela, čoho sa mám chytiť. Stretla som však Zuzanu Horáčkovú a etnologičku Barboru Morongovú a tie mi dali množstvo dobrých rád aj tipy na ľudí, ktorí by mi mohli pomôcť.

Veľmi mi pomohlo, že som sa stretla s Aničkou Dudášovou a s Katarínou Babčákovou, ktoré ma v mnohom usmernili a pomohli. Postupne som sa dostávala do komunity, odkiaľ som sa mohla poobzerať po zdrojoch. Vedela som, čo chcem, študovala som si literatúru, knihy pani Nosáľovej Naše kroje a knihu Kroje Slovenska.

Ako ste hľadali objekty na fotenie?

Hľadala som aj cez kamarátov, s ktorými chodievame na výlety po horách a do prírody, obvolávala som ich po celom Slovensku a pýtala sa, či nepoznajú nejakých ľudí, ktorí by mi mohli sprostredkovať party a čepce z rôznych oblastí.

Volala som na mestské úrady. Hľadala som aj originál, ktorý kedysi fotil Plicka vo Veľkom Lome. Žiaľ, zistila som, že už nie je, že sa stratil. Starostka bola nešťastná, pretože babička, ktorá ho vlastnila, ho niekomu požičala, no medzičasom zomrela a party niet.

Podarilo sa vám zozbierať všetko, čo ste chceli?

To, čo mi chýbalo, alebo k čomu som sa nevedela dopracovať, našla som v krojárňach folklórnych súborov. Z Lúčnice mi ich poskytli z umeleckej dielne Šarloty Kišovej. Veľmi mi pomohli bez toho, že by za to niečo chceli, som im vďačná. A partu z Veľkého Lomu som našla v krojárni SĽUK-u. 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Americký policajt by na nás vystrelil Video

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu Mäso a piesok.

Virtálna realita Alejandra G. Iňárrituho sa volá Carne y Arena. Mäso a piesok.

Keď sa Slovák vyberie do sveta. Film OUT má za sebou historickú premiéru v Cannes Video

Režisér György Kristóf priniesol šarmantného hrdinu z východu.

Sándor Terhes ako Ágoston vo filme OUT.

Posielali ho kľačať na Červené námestie. Za film o ruskej korupcii sa mal kajať Video

Po filme Leviatan je Andrej Zvjagincev u Putina na čiernej listine

Ruský režisér Andrej Zvjagincev v Cannes.

Ako pozerať filmy: Veľkosť obrazovky treba vypočítať podľa kresla, na ktorom sedíte

Slovenský distribútor aj Will Smith reagujú na spor medzi Netflixom a festivalom v Cannes

Tilda Swinton (vľavo) v súťažnom filme Okja. Vyrobil ho Netflix.

Hitler by zviedol každého chlapca. Stačilo by mu dať uniformu

John Boyne, autor bestselleru Chlapec v pásikavom pyžame, hovorí pre SME o pôvode zla.

John Boyne (1971) je írsky spisovateľ. Napísal päť kníh pre deti a desať pre dospelých. Jeho najväčším hitom bola novela Chlapec v pruhovanom pyžame z roku 2006. Bola aj sfilmovaná.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop