Aký je zmysel života? „Vytvoriť svoju dušu,“ hovorí režisér Alejandro Jodorowsky v úvode dokumentu o najlepšom filme, ktorý nikdy nevznikol. O jeho vlastnom filme, ktorý chcel nakrútiť v roku 1975 hlavne preto, aby ľudia, ktorí brali LSD, zažili halucinácie aj bez drog, bez vedľajších účinkov.
Chcel otvárať ľuďom mysle cez optický svet vymyslenej galaxie, ktorú mal stvoriť podľa knihy Duna od Franka Herberta. Bolo od neho priveľké šialenstvo chcieť mať vo filme naraz Pink Floyd, Micka Jaggera, Dalího aj Orsona Wellesa? Podľa Jodorowského nie. Každá osoba, ktorá mala na filme pracovať, mala byť jeho duchovným bojovníkom.
Salvador Dalí bol preňho dokonalou postavičkou. Maliarskeho génia poznal už celý svet. Zlákať ho, aby si vo filme zahral šialeného vodcu galaxie, však dalo Jodorowskému viac práce, ako si myslel. Osobne sa s ním stretol iba náhodou, v newyorskom hoteli. Potom sa stretli znovu v Barcelone. Dalí sa s ním zahrával, zámerne ho naťahoval a odďaľoval svoju odpoveď, či do toho pôjde. „Buď opatrný, je deštruktívny, urobí všetko, aby ten film zničil,“ spomína na to, ako Jodorowského poučovala Amanda Lear, vtedajšia Dalího múza. Keď konečne začali vyjednávať o podmienkach, Dalí neváhal ukázať veľkosť svojho ega.
Ostali nepochopení
Takto mal vyzerať kostým cisára galaxie, ktorého by hral Salvador Dalí. (zdroj: geeksofdoom.com)Chcel vo filme slony, helikoptéry, a ako inak – horiace žirafy, jeho obľúbený symbol absurdity ľudskej existencie v modernom svete. A aby toho nebolo málo, vypýtal si stotisíc dolárov na hodinu, pretože sa chcel stať najlepšie plateným hercom v Hollywoode.
Jodorowsky a jeho spoločníci však boli prefíkaní, navrhli mu tú istú sumu – ale na minútu. Plánovali totiž, že Dalí sa objaví vo filme len na pár minút, pretože jeho postava cisára galaxie sa bude tak báť smrti, že si dá odliať presnú podobizeň a vyrobí si robota, ktorý bude vládnuť namiesto neho.
„A tak sme Dalího dostali,“ spomína Jodorowsky. Do detailov technicky prepracovaný scenár hollywoodske štúdiá najskôr ohromil. Nič podobné nikdy predtým nevideli. No väčšinu z nich odstrašili duchovné a metafyzické myšlienky vo filme – takto si sci-fi nepredstavovali.
Jodorowsky v dokumente spomína, že film mal mať dvanásť, a pokojne možno aj dvadsať hodín, nechcel pristúpiť ani na jedinú zmenu, pretože presne takto si ho vysníval. A to bol možno dôvod, prečo nebol nikdy nakrútený – bol až priveľmi originálny a surrealistický.
Vrana k vrane sadá
Nebol to však prvý Dalího spláchnutý projekt. Na začiatku tridsiatych rokov triumfoval surrealistickou výstavou v Múzeu moderného umenia v New Yorku a stihol predviesť aj svoj scenáristický talent. Zo spolupráce so španielskym filmovým režisérom Luisom Buñuelom vzišiel šestnásťminútový výstredný experiment s názvom Andalúzsky pes, a neskôr ďalší, štyrikrát taký dlhý film – Zlatý vek.
