Do scenára sa nedostalo žiadne vyvražďovanie, brutálne fyzické násilie alebo ohrozovanie, v akcii sa neobjavovali nahé telá ani zvláštne dekadentné obrazy. Bol to len prostý príbeh o manželoch, a predsa mal problém dostať sa do kina bez toho, aby sa mu v tom niekto pokúsil zabrániť. Film Kto sa bojí Virginie Woolfovej ukázal, že aj manželská dráma môže byť poriadny krvák.
V utorok o 20.15 sa premieta v bratislavskom kine Lumiere.
Richard Burton a Elizabeth Taylor vo filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej? (zdroj: IMDB)Strážcovia dobrej morálky si nebezpečenstvo manželských konverzačiek uvedomili v roku 1966, keď mal film Mika Nicholsa premiéru. Z plátna sa na nich vyrútil taký prúd urážok, nadávok, ponižovania a vzájomného trýznenia, že im najprv nenapadlo nič iné, ako producentov upozorniť: Ak dialógy medzi hlavnými hrdinami neupravíte, povieme divákom, aby taký film ignorovali. Katolícka légia, ktorá mala dovtedy so svojimi odporúčaniami v Hollywoode veľký vplyv, nebola na takúto situáciu pripravená - hoci podobný šok už niekoľko rokov predtým museli spracovať Newyorčania.
Mike Nichols len adaptoval rovnomennú hru, ktorá sa hrala na Broadwayi. Aj v jeho verzii Kto sa bojí Virginie Woolf vystupovali manželia v duševnom rozklade (inak celkom normálni predstavitelia americkej inteligencie), ktorí sa zabávali tým, že si nejaký iný manželský pár zavolali na návštevu a predvádzali pred ním svoju vzájomnú nenávisť. No rozhodol sa, že zachová drsnosť dialógov, že zostanú v takej podobe, ako odzneli v divadle - a to stačilo, aby v Hollywoode spôsobil revolúciu.
Po stopách filmu Kto sa bojí Virginie Woolfovej? sa vydala aj romanca Blue Valentine s Ryanom Goslingom a Michelle Williamsovou. (zdroj: OUTNOW)
Mike Nichols neskôr adaptoval drámu Na dotyk. Na snímke Natalie Portman a Clive Owen. (zdroj: OUTNOW)Elizabeth Taylor sa do hlavnej úlohy vrhla so sebavedomím, naschvál pribrala a nechala sa zamaskovať tak, aby všetci zabudli na krásnu ženu a videli len stelesnenú zlosť. Síce sa potom hnevala, že spolu s ňou nedostal Oscara aj Richard Burton v úlohe jej manžela, ešte väčšie ocenenie im však obom priniesol čas. Pri tomto filme Katolícka légia pochopila, že spoločnosť sa mení, je modernejšia, otvorenejšia a aj odvážnejšia pozerať sa na vlastnú realitu. Keď drámu Kto sa bojí Virginie Woolfovej ocenila aj americká filmová akadémia, trochu sa stiahla - a nahradila ju asociácia, ktorá už síce nestrašila filmárov inkvizíciou, ale začala im určovať hranicu vekovej prístupnosti.
V súčasnej americkej kinematografii sa stále drží tradícia, že manželské drámy nie sú vhodné pre deti. Keď sa vo filme zobrazí, ako si manželia dokážu duševne ublížiť, komisia je náchylná nepustiť do kina nikoho, kto ešte nemal sedemnásť. Nedávno sa to stalo napríklad romanci Blue Valentine.
Sám Mike Nichols pokračoval v provokatívnom tóne. Ešte v roku 2004 nakrútil s Judom Lawom, Juliou Robertsovou, Natalie Portmanovou a Clivom Owenom film Na dotyk, ktorý vydesí každého, bez rozdielu veku.
