Po prečítaní Uršule, kde hlavnou hrdinkou je mladučká inžinierka z dimitrovky, zostaneme dnes možno rovnako očarení ako v čase, keď táto neslobodovsky strohá, a predsa svižná novela vyšla prvý raz (1987). Hoci autor tu svoj unikátny dar reči zúročil dosť nezvyčajne. Na mimoriadnu jednoduchosť až barbarskosť tejto predlohy najnovšie upozornil aj jeden z najvýznamnejších českých divadelných režisérov Jan Antonín Pitínský.
V brnianskom divadle Husa na provázku chystá inscenáciu Uršule. Jej premiéra bude 26. februára.
Česi teda uvidia, ako sa naše medziľudské vzťahy kedysi vytvárali v domoch, chatách, na slobodárňach a v podnikových bytoch. V Uršuli sa súloží prudko a má to fatálne následky. Cenovo dostupný socialistický alkohol tečie prúdom. Zámienky sa nájdu ľahko: sú nimi osamotenosť i schôdzky – intímne, alebo rutinné, podvody, zvody aj rozvody. Ľudia ľahko nájdu jeden druhého, zatelefonujú si na pevnú linku. Počkajú na seba na vrátnici pred prácou. Dnes už vari nik nevie, kedy bude v práci končiť, ale v tej dobe sa striktne dodržiaval koniec pracovného času.
Prosté veci sú posvätené
Pitinský už dlhšie pracuje na tom, aby Slobodu čitateľom na pravom brehu Moravy čo najvernejšie priblížil. Prekladal jeho romány Láska a Krv, po česky vyšli vo vydavateľstve Větrné mlýny v 2005 a 2013. „Blízkosť našich jazykov zdanlivo niečo uľahčuje, ale je to dosť zradné,“ hovorí o práci na prekladoch: „V Slobodovi je všetka tá prostota a vidiecka rudimentárnosť akoby nahádzaná, čeština to príliš uhládza. Trochu to pozdvihne, keď nasledujú intelektuálne pasáže, zrazu Sloboda znie fajnovo, takmer ako skutočný filozof. Najťažšie sa prekladá to jeho posväcovanie najprostejších vecí v živote prostou rečou.“
Rudolf Sloboda. (zdroj: FOTO - ERIKA LITVÁKOVÁ)Častými témami prozaika Slobodu boli viera, láska, žiarlivosť, alkoholizmus i abstinentstvo, samovraždenie, večné morfondírovanie nad životom. No Uršuľa bola zrazu v mnohom iná. Pitinský hovorí, že filozofické črty, také typické pre Slobodu, vo svojej inscenácii zanechá „skôr v akejsi umienenosti, iskrivosti a ľudovosti“.
Uršuľa bola pred prvým vydaním silno zoškrtaná z vyše 400-stranového rukopisu na tretinu. Časť vypusteného textu sa zrejme stratila, ale časť sa podľa legiend zachovala pre ďalšiu Slobodovu knihu Rubato (1990). Tá Pitínskému dnes poslúžila ako námet pre druhé dejstvo: zatiaľ čo prvá časť podľa Uršule je oveľa dejovejšia a zábavnejšia, druhé dejstvo, zinscenované podľa Rubata, vraj ovládne psychedelické oratórium.
