Aké bolo ranné vysielanie?
Vyšlo. Mali sme tému ceny z tomboly. Ľudia nám písali, aké výhry dostali, napríklad strešné okno pre človeka z paneláku, roj včiel a 15 kilogramov cukru na prikrmovanie, vlečku hnoja, to je už bežná hlúposť, alebo desať ton kameňa z kameňolomu. Ak je dobrá téma, dobrá udička, ľudia sami píšu a vznikne dobrá atmosféra.
Čo vám ráno pomáha naštartovať sa?
Cesta autom mi slúži na všetky tie „hov, hov, hov, stojí mesiac nad vodou“, „vlky, plky vlky, plky“, „dolár, libra, rubeľ“. K tomu počúvam naše rádio a spievam – prekrikujem sa. Hlas si odkašle, nejdete pred mikrofón so zastretým hlasom. Marcel stíha cigaretku a kávu, ale to sa asi nesmie hovoriť, takže chlapci stíhajú kávu, ja si dávam čaj, kávu až neskôr.
Bývate v centre Bratislavy, do rádia máte kúsok. Stačí to?
Stíham dve pesničky, to je akurát.
Asi nie je jednoduché byť každé ráno o šiestej dobre naladený, či áno?
Ranné vysielanie je o energii, ktorá aj keď nie je, tak by tam mala byť. Kvôli poslucháčom. To je moja skúsenosť ešte z obdobia, keď som vysielal pred Adelou a Sajfom.
V štúdiu Fun rádia. (zdroj: Gabriel Kuchta - SME)Vtedy ste kedy začínali?
Vysielali sme od piatej do siedmej. O piatej ráno som sa ozval, s tým, aké je to super byť tak zavčasu hore. Ľudia mi hneď písali, že konečne živý hlas, ako sa mám a podobne. Vznikla spätná väzba, boli to viac-menej stále tí istí poslucháči, čo cez týždeň tak zavčasu vstávajú.
O koľkej ste vstávali vy?
Keď som vysielal o piatej, budík som mal na tri päťdesiat. Aby som sa stihol prebrať, lebo to je zásadne iné vstávanie ako na šiestu. O šiestej je to v pohode, veľa ľudí je už hore. Ale vstávať na piatu, to bolo psycho. Raz som išiel večer von – ono vám totiž zomrie sociálny život – prišiel som domov okolo druhej, tretej nadránom, nebol som opitý, len unavený a ráno sme o piatej začínali.
Bolo to cítiť?
Samozrejme. Poznáte ten pocit, že dnes to nejde, dnes je to do kopca? Po dvadsiatich minútach mi ľudia začali písať: Trápiš sa, počujeme to. Ale ty si nás podržal kedykoľvek v priebehu roka, my ťa podržíme dnes. Asi chceš vedieť, čo budeme robiť cez víkend... a začali mi písať. Boli veľmi milí, s tým, že som sa im priznal, že mi to nejde, musia ma strpieť, ale vynahradím im to nabudúce. Vzniklo veľmi zaujímavé puto medzi mnou a poslucháčmi.
Istý čas ste moderovali Teleráno. Aj tam ste si užili ranné vstávanie.
V Teleráne musíte byť hodinu pred začiatkom vysielania, čiže o piatej, aby ste sa do šiestej ‚rozžehlili‘. Na obraze by bolo vidieť, že ste práve vstali, na rozdiel od rádia, kde môžete sedieť aj v teplákoch. Ranné vysielanie som robil ešte v Prešove v regionálnom rádiu Flash a tiež v internátnom rozhlasovom štúdiu.
Počas vysokej školy?
Presne. Hrali sme sa na rannú šou Fun rádia. Študentov sme posielali na prvé prednášky, na ktoré sme my nechodili. Volalo sa to RVN – Raňajky vám nedáme a malo to úspech. Porovnávali nás s naozajstnými rádiami, čo bolo pre nás najväčšie ohodnotenie.
Študovali ste kombináciu anglický jazyk a dejepis. Čo ste chceli robiť?
Chcel som byť učiteľom. Na základnej aj na strednej som miloval dejiny a dejepis, kvôli učiteľkám, chodil som aj na praveké vykopávky. Prioritou pre mňa bola filozofická fakulta, anglický jazyk, to bol taký neprirodzený moment. Vychodil som gymnázium s rozšíreným vyučovacím jazykom anglickým, prijímačky z angličtiny naň boli ťažšie ako na vysokú. Potom mi na vysokej nepovolili individuálny študijný plán, tak som sa urazil a išiel z trucu do internátneho rádia.
Prečo ste chceli individuálny študijný plán?
Aby som mohol naďalej chodiť na vykopávky. No dostal som sa do rádia a už som pri ňom ostal. Moja mama bola učiteľka, v rodine sme mali veľa učiteľov, vedel som si predstaviť, že budem učiť. Nakoniec som zažil len praxovanie. Najviac ma fascinovalo, keď som mal hodiny po sebe a žiaci si učivo, ktoré som im predtým vysvetľoval, zapamätali. Ten moment, že som odovzdal vedomosť, niekoho niečo naučil, bol úžasný.
Čo rozhodlo, že ste sa nevydali týmto smerom?
Ku koncu som už školu flákal. Posledná štátnica prebehla tak, že deň predtým som moderoval akciu v Žiari nad Hronom, ktorou som odštartoval 25-dňové promo turné po Slovensku pre jednu automobilku.
Z neho ste si len tak odskočili na štátnicu?
V podstate áno. Doštátnicoval som, dal som si chlebíček a pánovi docentovi som povedal, že už musím ísť, lebo o dve hodiny moderujem v Košiciach na námestí akciu. Spýtal sa ma,
