Waleský filmár Peter Greenaway priznáva, že jeho cestu od výtvarného umenia k filmu nasmerovali a ovplyvnili diela sovietskeho režiséra Sergeja Ejzenštejna (1898 – 1948). Formou, priekopníckou prácou so strihom, ale i obsahom, v ktorom „propaganda prerastá do umenia“.
Nakrútil o ňom film Ejzenstejn v Guanajuate, ktorý je už aj v našich kinách.
Greenaway si všimol radikálny rozdiel medzi ranými Ejzenštejnovými dielami Stávka, Krížnik Potemkin, Desať dní, ktoré otriasli svetom a pozdnými snímkami Bežin lug, Alexander Nevský, Ivan Hrozný . Oddeľuje ich okrem iného i Ejzenštejnova cesta po západnej Európe, Spojených štátoch a Mexiku v rokoch 1928 – 1932. Filmový génius sa stretal s poprednými umelcami, no po krachu hollywoodskeho projektu a nútenom odchode zo Spojených štátov sa načas usadil v Mexiku, kde plánoval (za prostriedky ľavicového amerického spisovateľa Uptona Sinclaira) nakrútiť veľkolepý film ¡Que Viva Mexico! Rozptyľovaný, nesústredený filmár však prácu nedokončil a po Stalinovom obvinení zo zrady revolúcie sa vydal na cestu späť do Ruska, kde po návrate strávil istý čas v psychiatrickej liečebni týraný depresiou.
Ejzenštejnov pobyt v Mexiku považuje Greenaway za zlomový. A z neho najmä (dôkazmi nepodopretú) návštevu mexického mesta Guanajuato v čase od 21. do 31. októbra. Teda od 25. výročia boľševickej revolúcie po Sviatok Všetkých svätých. Slovami sovietskeho génia: „Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom.“
