Na celý ten sentimentálny príbeh o láske tanečného páru sladkej tínedžerky z dobre situovanej rodiny Baby Francesovej a rebelsky tvrdohlavého Johnnyho Castla mali mnohí filmoví experti averziu ešte predtým, ako sa dostal do kín. „Spáľte ho a skúste vymôcť nejaké peniaze aspoň od poisťovne,“ odporúčal autorom jeden hollywoodsky producent, keď si film pozrel tesne pred tým, než sa začal premietať. Ortieľ znel nasadiť do kín na štyri dni a potom šup s ním do videopožičovní.
Autorka scenára Eleanor Bergstein uchovala v príbehu svoje vlastné autentické spomienky na mladosť a prvé lásky na pozadí tanečných súťaží, na ktorých sa sama zúčastňovala. Verila mu a držala palce, úspechom pre ňu bolo už aj to, že sa ho podarilo sfilmovať.
Stalo sa však to, čo nikto nečakal a Hriešny tanec sa navzdory kritike stal nielen hitom sezóny, ale odznova sa doň zaľúbila vždy každá ďalšia generácia tancachtivej mládeže. Čo na tom, že kritika ho tvrdohlavo označovala za plytko filmovo prerozprávaný a prvoplánovo predvídateľný? Divákom to bolo šum a fuk. Keď sa z plátna ozvalo: „Moja Baby nebude predsa sedieť v kúte,“ diváčky šaleli. Aj kritika svoje prívlastky zmiernila a nazvala film ako „Stars Wars“ pre dievčatá.
Film vznikal s rozpočtom päť miliónov dolárov a zarobil vyše stosedemdesiat. Soundtrack sa držal v hitparádach takmer rok a na DVD sa film dobre predáva ešte aj dnes. V roku 2010, len pár mesiacov po smrti Patricka Swayzeyho, v americkej verzii Let´s Dance jeho Baby Jennifer Grey vyhrala finále na pesničku zo sountracku These Arms Of Mine. Pri spomienke na Patricka sa neubránila slzám.
