Goyove prízraky
Televízny tip / ČT2 21.45
Umelec v ťažkej situácii nedokáže urobiť iné, než maľovať hrôzy okolo seba. Hoci vyznáva krásu, často ho nespravodlivosť vo svete prinúti stvárňovať rôzne podoby zla a démonickej zvrhlosti. Bravúrne to robil Francisco Goya.
Keď sa koncom osemnásteho storočia Španielsko zmietalo vo vzburách, inšpirovaných Francúzskou revolúciou, svoju moc si musela upevňovať aj cirkev. Inkvizícia stíhala voľnomyšlienkarov, a tak sa uprostred vášní ocitol aj jeden z najväčších španielskych umelcov.
Dvorný kráľovský maliar Goya vynikal genialitou, maľoval ľudí a ich správanie. Svojím veľkým talentom a vynikajúcimi schopnosťami pracovať s výrazom a psychológiu si vydobyl meno v najvyšších kruhoch. Maľoval kráľovnú, politikov aj inkvizítorov, v duchu pravdy však neváhal duchovenstvo zosmiešňovať.
Svoj vplyv sa snažil využiť, keď sa jeho krásna múza Ines z obrazu Mliekarka z Bordeaux stala obeťou vykonštruovaného procesu.
Odsúdená za kacírstvo sa ocitne v žalári. Goyu však dobiehajú prízraky jeho vlastných obrazov. Kto stojí za osudom nevinnej ženy?
S filmom Goyove prízraky svetoznámy režisér Miloš Forman u divákov ani u kritiky veľmi nepochodil, no po vynikajúcich filmoch o Mozartovi, Andym Kaufmanovi či Larrym Flyntovi to bola preňho príležitosť chopiť sa ešte raz dramatizácie životopisu skutočnej historickej postavy.
Film vznikol pred desiatimi rokmi a odvtedy ďalší nenakrútil. Myšlienku o španielskom maliarovi a španielskej inkvizícii však nosil v hlave už od čias, keď študoval v komunistickom Československu.
Práve táto paralela ostala pre režiséra podstatná po tom, čo v šesťdesiatych rokoch emigroval.
A tak aj cez toto výpravné podobenstvo o slepom fanatizme inkvizície napokon priblížil svoju osobnú skúsenosť s nacizmom a komunistickou diktatúrou, ktoré tak kľúčovo vstúpili do jeho života.
Dobrý človek zo Sečuánu
Divadlo z pasáže / Záhrada, Banská Bystrica 19.00
Dá sa byť iba dobrý a konať len dobro? Niekedy si myslíme, že to robíme, a nakoniec sa ukáže, že tým ubližujeme niekomu inému. Myšlienkami o dobre sa zaoberali aj tvorcovia banskobystrického Divadla z pasáže.
Naštudovali inscenáciu Dobrý človek zo Sečuánu ako podobenstvo o pôvode dobra a zla v človeku. Bohovia sa rozhodnú nezničiť svet, ak nájdu aspoň jedného dobrého človeka.
(zdroj: DIVADLO Z PASÁŽE)Napokon sa ním stane prostitútka Šen Te z ulíc Sečuánu. Čím viac dobra však pomocou bohov ľuďom prináša, tým sa jej darí horšie. Hranica medzi dobrom a zlom je tenká.
Nemecký dramatik Bertold Brecht, priekopník epického divadla, hru napísal v čase, keď pôsobil v exile v USA. S banskobystrickým súborom ju naštudoval mladý režisér Šimon Spišák.
Mimi a Líza 2
Beseda / Pantha Rei Bratislava 18.00
Možno by sa zdalo, že keď má jedno dievčatko zdravé oči a druhé nie, nemajú sa ako kamarátiť. Vôbec to však nie je tak. Ukazujú to dve nerozlučné kamarátky Mimi a Líza. Jedna vidí, druhá nie, a predsa sa dokážu celkom rovnocenne ponoriť do spoločných dobrodružstiev, navzájom sa ťahať z problémov a aj sa spolu potešiť.
(zdroj: FOTO – MIMIALÍZA)Animované rozprávky filmárky Kataríny Kerekešovej si získali srdcia detí už v prvých siedmich častiach večerníčkového seriálu spred dvoch rokov. Pred pár mesiacmi tvorcovia seriál zavŕšili ďalšími časťami, ktoré sa ihneď ujali na obrazovkách, v knižnej podobe aj na DVD.
K rozprávkam o tetách z pexesa, o agentovi Vitamínovi či zmiznutom tieni tak pribudli ďalšie čarovné príbehy – o neposlušných písmenkách, o dážďovke, čo nezvládala orientačný beh, o zakliatom čase, vanilkovom dni, zrkadle a bublinkovom vesmíre. Dnes o nich môžete besedovať naživo s režisérkou Katarínou Kerekesovou a scenáristkou Katarínou Molákovou.
