Fúsi
KINOTIP/ Stanica Žilina Záriečie, 17.00 a 20.00
Vo svojich štyridsiatich rokoch je dlhovlasý obor Fúsi stále panicom, hlboko zakukleným v každodennej rutine. Zriedka pije niečo iné ako mlieko, stále si kupuje hračky a ešte nikdy nevytiahol päty z islandského mestečka, v ktorom žije. Akoby nestačilo šikanovanie od letiskových kolegov, po príchode z práce ho doma každý deň čaká ešte aj jeho dominantná matka.
Režisér Dagur Kári toho na plecia svojej hlavnej postavy naložil ozaj dosť. Fúsi však vnútri nehorí temnými myšlienkami na odplatu, jeho duša je naivná a neskazená a rany okolia prijíma bez ľútosti. A čo je najdôležitejšie, divák mu to bezvýhradne verí a ponára sa s ním do zložitého psychologického sveta, ktorý aj jemu samotnému veľakrát nastavuje morálne zrkadlo. Ako to už býva, život je nepredvídateľný a aj u Fúsiho svitne na lepšie časy v momente, keď by sa iní už dávno vzdali.
(mog)
Hľadanie identity
VÝSTAVA/ Mirbachov palác, Bratislava
Narodil sa ako Arnold Weisz v Poľsku, zomrel ako Peter Kubínčan v koncentračnom tábore, alebo možno len cestou doň. Doteraz sa to nevie. Celý život hľadal svoju pravú identitu, bojoval na frontoch, študoval v Berlíne a neskôr mu učarovala Orava. Kým však v skutočnosti bol, nevedel ani on sám. Indície azda zanechal iba vo svojich obrazoch. Aj tie však postihol rovnaký krutý osud, veľa z nich bolo zničených počas holokaustu.
Smutná (zdroj: FOTO – Arnold Weisz)Kolekcie diel, ktoré sa však podarilo zachovať, svedčia o jednom z najautentickejších výtvarných prejavov v slovenskom umení medzi vojnami. Maľoval ľudskú tieseň, bezmocnosť aj zúfalstvo, no robil to netradične, agresívnymi ťahmi štetca, ktoré toľko vypovedali aj o jeho nepokojnom vnútornom svete. Výstava venovaná jeho osobitej tvorbe je v Mirbachovom paláci prístupná do 24. apríla.
(mog)
