Ako sa Exupéryho snúbenica stala grófkou z Budmeríc

Stredobodom života femme fatale Lujzy de Vilmorin bolo umenie, láska a vyberaná spoločnosť. Niekto bezhranične podľahol jej šarmu, iný v nej videl egocentrickú bosorku.

Lujza de Vilmorin (2. 4. 1902 - 26. 12. 1969)na zámočku Verrières-le-Buisson neďaleko Paríža, kde sa narodila aj zomrela. (Zdroj: profimedia)

Nebola vyslovene krásna, no ani v zrelom veku nestratila svoj francúzsky šarm, rafinovanú noblesu a charizmu extravagantnej intelektuálky. Na priesečníku starého a nového sveta sa v perfektne ušitom kostýmčeku od Chanel nosila obratne a priam s nadpozemskou eleganciou, akú mávajú povrazochodci.

Čo na tom, že zľahka krívala, aj to na nej jej verní obdivovatelia milovali. Jej oči prirovnávali k najkrajším fialkám. Intonáciou hlasu a urodzenou gestikuláciou zaklínala návštevníkov salónnych večierkov, ktoré usporadúvala. Keď recitovala svoje básne, sprevádzala sa hrou na gitare, jej prednes bol dokonalý a poslucháčov privádzal do vytrženia.

Článok pokračuje pod video reklamou
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Zvodkyňa par excellence

Výpočet tých, ktorí podľahli čaru Lujzy de Vilmorin, je nemalý - Antioine de Saint-Exupéry, André Malraux, Jean Cocteau, princ Ali Khan, Duff Cooper, gróf Pálffy de Erdödy, knieža Pavol Esterházi de Galanta, Orson Welles a ďalší. Bola milovaná a obdivovaná veľkými umelcami, šľachticmi a diplomatmi, pohybovala sa v kruhoch, v ktorých netrpela nudou. Tú neznášala.

Bola stredobodom umeleckej avantgardy Paríža, milovala prepych a všetok ten mondénny humbug. Patrila k tým, ktorých akoby ani v najmenšom nezasiahli hrôzy vojny. Kým iní prichádzali o všetko vrátane majetku, ľudskej dôstojnosti i holého života, Lujza de Vilmorin dokázala pohnutými časmi preplávať bez ujmy. Medzi jej útočiská patril aj budmerický kaštieľ. Prechádzala sa tu v parku, prijímala návštevy, písala a tvorila.

Život ako z románu

V zime na prelome rokov 1939 - 1940 napadlo obrovské množstvo snehu, železničná doprava bola ochromená, cesty lemovali vysoké múry snehu. "Priateľka Lujza de Vilmorin ma do kaštieľa v Budmericiach odviezla na saniach," píše vo svojich pamätiach Lujza Esterházyová.

"Pracovala práve na svojom prvom románe. Pri ohni v kozube sme sa príjemne pozhovárali a zhodli sa na tom, že tam vonku, a rovnako aj za hranicami je všetko tiché, ako keby ani nebola vojna. Ale sotva sa sneh roztopil, v ríšskom rádiu hlásili, že Hitler napadol neutrálne Dánsko a Nórsko. Neubehol ani mesiac a na rad prišli Belgicko aj Holandsko."

Mnohých priateľov mali v Bratislave, často sa s nimi stretávali na terase hotela Carlton alebo v lodnej reštaurácii na vlnách Dunaja.

Francúzska šľachtičná a dedička jednej z najstarších a najvplyvnejších firiem na osivá Lujza de Vilmorin sa s Pavlom Pálffym stretla, ako inak, celkom náhodne počas zimného pobytu v rakúskych Alpách. Azda ich k sebe zviedla podobne dobrodružná myseľ, vášeň k hudbe a sklony užívať si radosti života vo veľkom štýle. A isteže aj vzájomná neodolateľná príťažlivosť.

"Muž je vždy muž, ale krásny muž, to je čosi iné."

Lujza de Vilmorin

Musela byť mimoriadne naliehavá, pretože gróf Pálffy kvôli Lujze zlomil srdce svojej štvrtej manželke, viedenskej krásavici, grófke Márii Anne von Wurmbrandovej-Stuppachovej, známej viac pod menom Etti Plesch. Narýchlo sa s ňou v decembri 1937 rozviedol, aby si iba po dvoch mesiacoch známosti mohol 27. januára 1938 v Bratislave vziať za ženu Lujzu.

Z celkovo ôsmich manželiek bola piatou v poradí.

Domov spisovateľov

Utiahli sa do Budmeríc a až do roku 1943, keď sa rozviedli, pobývali tu vždy, ak práve netrávili čas vo Viedni, v Budapešti alebo v Paríži. Pálffy zbožňoval poľovačky, venoval sa im rovnako náruživo ako ženám, bol zakladateľom poľovníckeho spolku a o poľovníctve napísal niekoľko kníh. V Budmericiach preto býval veľmi rád.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45E5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45E5 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Saková vysvetľovala Kiskovi kauzy, vymenovať by ju mal vo štvrtok

V Moste-Híd dúfali, že Smer vyberie za ministra vnútra človeka, ktorý nebude polarizovať spoločnosť. Kaliňákova spolupracovníčka im neprekáža.

KOMENTÁRE

Saková zdedila postupy, ako chrániť našich ľudí

Denisa Saková ako ministerka je splneným smeráckym snom.

Neprehliadnite tiež

Dado Nagy o Petrovi Krištúfkovi: Mystifikáciou si ma úplne získal

Spájala ich vášeň pre jemnú fabuláciu, využili ju aj v gastronómii.

Mal nehorázne až kacírske myšlienky. Peter Krištúfek si tu musel dávať pozor na humor

Keby sa narodil inde, režisérovi a spisovateľovi by sa darilo viac.

Vinyly mali na Slovensku boom. Najpredávanejším slovenským albumom boli Konvergencie

Hudobný priemysel v roku 2017 výrazne narástol, ukázala nová štatistika.

Osobnosti spomínajú na Petra Krištúfka: Bol jedným z najnadanejších, mal hroznú smolu

Spisovateľ a režisér zomrel v pondelok pri tragickej nehode na diaľnici.

Vo veku 44 rokov zomrel spisovateľ a režisér Peter Krištúfek

Krištúfek bol jednou z dvoch obetí pondelňajšej tragickej zrážky autobusu s nákladiakom.