Ako sa Exupéryho snúbenica stala grófkou z Budmeríc

Stredobodom života femme fatale Lujzy de Vilmorin bolo umenie, láska a vyberaná spoločnosť. Niekto bezhranične podľahol jej šarmu, iný v nej videl egocentrickú bosorku.

Lujza de Vilmorin (2. 4. 1902 - 26. 12. 1969)na zámočku Verrières-le-Buisson neďaleko Paríža, kde sa narodila aj zomrela. (Zdroj: profimedia)

Nebola vyslovene krásna, no ani v zrelom veku nestratila svoj francúzsky šarm, rafinovanú noblesu a charizmu extravagantnej intelektuálky. Na priesečníku starého a nového sveta sa v perfektne ušitom kostýmčeku od Chanel nosila obratne a priam s nadpozemskou eleganciou, akú mávajú povrazochodci.

Čo na tom, že zľahka krívala, aj to na nej jej verní obdivovatelia milovali. Jej oči prirovnávali k najkrajším fialkám. Intonáciou hlasu a urodzenou gestikuláciou zaklínala návštevníkov salónnych večierkov, ktoré usporadúvala. Keď recitovala svoje básne, sprevádzala sa hrou na gitare, jej prednes bol dokonalý a poslucháčov privádzal do vytrženia.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Zvodkyňa par excellence

Výpočet tých, ktorí podľahli čaru Lujzy de Vilmorin, je nemalý - Antioine de Saint-Exupéry, André Malraux, Jean Cocteau, princ Ali Khan, Duff Cooper, gróf Pálffy de Erdödy, knieža Pavol Esterházi de Galanta, Orson Welles a ďalší. Bola milovaná a obdivovaná veľkými umelcami, šľachticmi a diplomatmi, pohybovala sa v kruhoch, v ktorých netrpela nudou. Tú neznášala.

Bola stredobodom umeleckej avantgardy Paríža, milovala prepych a všetok ten mondénny humbug. Patrila k tým, ktorých akoby ani v najmenšom nezasiahli hrôzy vojny. Kým iní prichádzali o všetko vrátane majetku, ľudskej dôstojnosti i holého života, Lujza de Vilmorin dokázala pohnutými časmi preplávať bez ujmy. Medzi jej útočiská patril aj budmerický kaštieľ. Prechádzala sa tu v parku, prijímala návštevy, písala a tvorila.

Život ako z románu

V zime na prelome rokov 1939 - 1940 napadlo obrovské množstvo snehu, železničná doprava bola ochromená, cesty lemovali vysoké múry snehu. "Priateľka Lujza de Vilmorin ma do kaštieľa v Budmericiach odviezla na saniach," píše vo svojich pamätiach Lujza Esterházyová.

"Pracovala práve na svojom prvom románe. Pri ohni v kozube sme sa príjemne pozhovárali a zhodli sa na tom, že tam vonku, a rovnako aj za hranicami je všetko tiché, ako keby ani nebola vojna. Ale sotva sa sneh roztopil, v ríšskom rádiu hlásili, že Hitler napadol neutrálne Dánsko a Nórsko. Neubehol ani mesiac a na rad prišli Belgicko aj Holandsko."

Mnohých priateľov mali v Bratislave, často sa s nimi stretávali na terase hotela Carlton alebo v lodnej reštaurácii na vlnách Dunaja.

Francúzska šľachtičná a dedička jednej z najstarších a najvplyvnejších firiem na osivá Lujza de Vilmorin sa s Pavlom Pálffym stretla, ako inak, celkom náhodne počas zimného pobytu v rakúskych Alpách. Azda ich k sebe zviedla podobne dobrodružná myseľ, vášeň k hudbe a sklony užívať si radosti života vo veľkom štýle. A isteže aj vzájomná neodolateľná príťažlivosť.

"Muž je vždy muž, ale krásny muž, to je čosi iné."

Lujza de Vilmorin

Musela byť mimoriadne naliehavá, pretože gróf Pálffy kvôli Lujze zlomil srdce svojej štvrtej manželke, viedenskej krásavici, grófke Márii Anne von Wurmbrandovej-Stuppachovej, známej viac pod menom Etti Plesch. Narýchlo sa s ňou v decembri 1937 rozviedol, aby si iba po dvoch mesiacoch známosti mohol 27. januára 1938 v Bratislave vziať za ženu Lujzu.

Z celkovo ôsmich manželiek bola piatou v poradí.

Domov spisovateľov

Utiahli sa do Budmeríc a až do roku 1943, keď sa rozviedli, pobývali tu vždy, ak práve netrávili čas vo Viedni, v Budapešti alebo v Paríži. Pálffy zbožňoval poľovačky, venoval sa im rovnako náruživo ako ženám, bol zakladateľom poľovníckeho spolku a o poľovníctve napísal niekoľko kníh. V Budmericiach preto býval veľmi rád.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Držiteľka Pulizterovej ceny: Jeden článok môže zmeniť svet

Novinárka pomohla vyslobodiť viac ako dvetisíc otrokov thajského krevetového priemyslu.

SVET

Ryby, ktoré ste si kúpili, možno ulovili otroci

Komplikovaná sieť maskuje súvislosť medzi rybami a ľuďmi, ktorí ich chytajú.

DOMOV

Kriminalista: Máme prípady, keď predali dcéru na sex vlastní rodičia

Cena za človeka na čiernom trhu sa pohybuje od 3500 až do 20-tisíc eur.

KOMENTÁRE

A teda chcete s nimi diskutovať. A o čom prosím?

Pohanská pýcha kotlebovcov na zločinecký režim Slovenského štátu, politická psychóza v ktorej udržiavajú svoje publikum je niečo, o čom sa nedá diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Mala po ordinačných hodinách a neotvorila žene v núdzi. Nesie vinu za jej smrť?

Bratia Dardennovci prichádzajú s príbehom mladej lekárky.

Najbohatší umelec vytiahol z dna oceána mýtickú loď. Alebo si to celé vymyslel

Damien Hirst už predal vypchatého žraloka za 12 miliónov dolárov.

Život mníšky: 24 hodín pochybností a jedna minúta nádeje

Poľské mníšky znásilnili cez vojnu sovietski vojaci. Ich príbeh sfilmovali.

Len málo mužov sa ničoho nebojí. Ich odvaha sa časom minie

Kniha Prach, čo padá zo snov je strhujúcim obrazom vplyvu vojny na psychiku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop