Balet Slovenského národného divadla siahol po kompozícii Petra Breinera Slovenské tance. Choreografia má byť rozprávkou pre malých aj veľkých a oslavou svetla.
Mila moja milenka, dze je tota studzenka, co sme pri nej šedzeli, bile lička ľubeli! Nemusíte na tento text zabudnúť, ale nebudete ho ani veľmi potrebovať. Slovenské tance dostali svoj vlastný príbeh. Dali ho dokopy skladateľ Peter Breiner a choreografka Natália Horečná. Dnes ho uvádza v premiére Balet Slovenského národného divadla.
Katarína Kaanová ako Anička. (zdroj: FOTO - PETER BRENKUS)Čo je srdcu najbližšie
Východniarske ľudové pesničky majú v sebe zvláštny druh divokosti a krotkosti zároveň. No či sú durové alebo molové, rýchle alebo pomalé, cítiť z nich predovšetkým guráž, odvahu rozbehnúť sa do sveta, ukázať sa. Peter Breiner k nim má osobný vzťah, veď ho spájajú s rodiskom a s minulosťou, ktorú na Slovensku prežil, kým neodišiel za veľkú mláku.
Už dávno zistil, že nám chýba súbor ľudových piesní prepracovaných do orchestrálnej podoby tak, ako ho majú iné krajiny. Maďari od Brahmsa uhorské, Nemci Mozartove nemecké, Rumuni Bartókove, Česi Dvořákove, a my nič. A tak sa skúsený hudobník, skladateľ a dirigent rozhodol spracovať tie, čo sú jeho srdcu najbližšie.
Odkedy jeho kolekcia šestnástich Slovenských tancov pred rokmi vznikla, uviedli ju rôzne pódiá. To však len utvrdilo Slovenské národné divadlo, aby po nich siahlo ako po výnimočnom materiáli, ktorý bude rovnocenný tancu. K hudobnému dielu po prvýkrát vznikla špeciálna baletná choreografia.
Ana Beshia, Peter Dedinský (Anička, Janko) (zdroj: FOTO - PETER BRENKUS)Folklór alebo balet
„Ako choreografka som sa rozhodla staviť svoj tanečný rukopis do klasického baletu, a prizvučiť ho pritom v motívoch ľudovosťou,“ hovorí pre SME Natália Horečná o spolupráci, ktorú jej SND v tomto projekte ponúklo. Slovenský folklór vraj milovala odjakživa, hoci charakterom jej bol od detstva blízky balet. Spojila s ním svoj život už ako malé dieťa.
Meno Natálie Horečnej je v tanečnom svete známe najmä za hranicami. Za vyše dvadsať rokov sa po boku najznámejších svetových choreografov z hamburského baletu pretancovala až do slávneho Nederlands Dans Theater. Posledné roky pracuje ako choreografka s rôznymi prestížnymi súbormi.
V téme návratu k slovenským koreňom majú s Petrom Breinerom spoločný osud, o to viac ich spolupráca naplnila.
„Voči orchestrálnej podobe piesní mám veľký rešpekt, nechcela som sa však držať príbehov v ich textoch. Preto som si vytvorila vlastný,“ hovorí choreografka. V hlave sa jej zrodil príbeh Aničky a Janíčka, typických ľudových postáv, a ich boja s Temnotou, ktorú môže premôcť iba Svetlo. Vybrala si trinásť piesní, ktoré podľa charakteru scén pospájala.
(zdroj: FOTO SME - JOZEF JAKUBČO)Čistá energia
„Je to rozprávka pre všetkých, pre dospelých aj pre deti,“ približuje Natália atmosféru hudobno-tanečnej inscenácie. Keď uvažovala o témach, vylúčila tie, ktoré nás v súčasnosti najviac zaťažujú. Je ich dosť v realite, a tak sa rozhodla na javisku ukázať skôr to pekné, čo má na tunajších ľuďoch, a ľuďoch vôbec, rada.
„Čo sa okolo nás odohráva, je druhá vec. Ale energia slovenskej krajiny je krásna a čistá. Chcem ju objať, potešiť, nie topiť sa v bolestiach minulosti alebo v strachu z budúcnosti. Oslavujem prítomný moment, niečo naše, krásne, domáce, čo jazyk baletu môže urobiť zrozumiteľným všade na svete.“
