„Milujem vás všetkých, darebáci,“ zareval Jesse Hughes. Pondelkový viedenský koncert sa už pomaly končil, bol čas prídavkov a pesničiek na želanie. „Bolo to bizarných niekoľko mesiacov. Lenže to, čo cítim medzi nami, to je niečo, s čím sa nikto nemôže zahrávať,“ povedal sebavedomý spevák kalifornskej kapely Eagles of Death Metal. A to bolo vlastne prvý a posledný raz, čo počas hrania spomenul udalosti z trinásteho novembra. Vtedy koncertovali v Paríži a trojica teroristov zmenila hudobný sviatok na peklo.
Hovorí sa, že blesk neudiera dvakrát na rovnaké miesto. Lenže, kto stojí v búrke pod zhoreným stromom, zrejme sa necíti bezpečne. Aj keď vie, že jeho strachy sú iracionálne, nezbaví sa pocitu, že nešťastie je nablízku. Ísť na koncert Eagles of Death Metal len tri mesiace po streľbe v parížskom klube Bataclan bol podobný zážitok. Tí, čo sa tak rozhodli, zrejme čelili otázke známych: Nebojíš sa?

Pribudli len detektory
Aj sama kapela však dobre vie, že jedinou cestou, ako prekonať traumu, je postaviť sa strachu čelom. Pri vchode haly Gasometer v pondelok večer stálo asi desať ochrankárov v oranžových vestách. Pôsobili uvoľnene, prehľadať návštevníkov však museli dvakrát. „Oproti iným koncertom sa nič nezmenilo, pribudli len detektory kovov,“ hovoril jeden z nich.