Kinotip / Lumiére Bratislava 18.15
Keby sa dnes na bratislavskom Námestí SNP stretli všetci, čo stávkujú v lotériách, bola by to možno aj masa ľudí ako v novembri 1989. Pred polstoročím to tak robili každý týždeň, a bola to asi jedna z mála možností zgrupovať sa slobodne na verejnosti. Vzrušené pouličné obecenstvo stálo pred vysvietenou tabuľou s číslami a túžobne si prialo, aby vyhrali práve tie ich. Medzi nimi aj Emil, Vrabec a Mišo.
Všemožne sa usilujú vyhrať prvú cenu, netušiac, že ich šťastie sa ukrýva niekde inde ako v peniazoch. Každý z nich už má svoj sen - jeden veľkú motorku, druhý menšiu a tretí by rád cestoval okolo sveta. Stačí podať tiket, akurát, že aj na ten bolo treba mať. Ako prísť k stovke, aby z nej vzápätí mohlo byť štyridsaťtisíc? A ako dlho sa dá žiť v klamnej domnienke, že výhra raz bude určite zaručená?
(zdroj: FOTO - ČSFD)Prvé žrebovanie Športky prebehlo v apríli roku 1957, len rok predtým, ako vznikol film Šťastie príde v nedeľu. V hre bolo veľa peňazí. Musela to byť veľká vec, lebo povedomie o novej lotériovej hre sa rýchlo šírilo a s ním postupne vklady a výhry. Nová záľuba občanov Československa bola atraktívnou témou s morálnym posolstvom, čo využil dramatik a publicista Ivan Bukovčan.
Napísal scenár a ponúkol ho režisérovi Ivanovi Lackovi, s ktorým vtedy spolupracoval na komédii Statočný zlodej. Už týmto filmom režisér presiahol parametre vtedajšej aktuálnej produkcie poplatnej dobe. Remeselná a filmárska zručnosť sa následne opäť prejavili.
Film Šťastie príde v nedeľu je dnes nielen podstatnou súčasťou histórie našej kinematografie, ale aj unikátnym dobovým dokumentom tváre Bratislavy v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Čiže čias, keď bol Starý most ešte nový a Nový ešte ani nemal v pláne vtrhnúť do historického centra a prevalcovať synagógu na Rybnom námestí.
