Novinár a dobrodruh Simon Reeve je miláčikom britských televíznych divákov. Páči sa im jeho chlapčenský výraz, strapaté vlasy a ľahkosť, s akou ich sprevádza po odľahlých kútoch sveta.
Mnohí si ani neuvedomujú, že Reeve má už 43 rokov a kým začal nakrúcať dokumenty a cestopisy pre televíziu BBC, venoval sa investigatívnej žurnalistike.
Špecializoval sa na terorizmus, študoval ho od roku 1993, keď pod Svetovým obchodným centrom vybuchlo auto s náložou a tri roky pred útokom na americké dvojičky vydal knihu o Usámovi bin Ládinovi.
„Bola to vôbec prvá kniha na svete o bin Ládinovi a al-Káide, ale keď v roku 1998 vyšla, nikoho to nezaujímalo,“ hovorí Simon Reeve v rozhovore pre britský Telegraph.
„Potom prišiel 11. september a zrazu som bol jediným človekom na svete s knihou o tejto problematike a telefón mi začal zvoniť ešte predtým, než stihla spadnúť druhá veža. A neprestal rok a pol.“
Reeve sa stal často citovaným odborníkom na hrozbu terorizmu, jeho komentáre uverejňoval New York Times a kniha The New Jackals dobyla rebríčky svetových bestsellerov.
To už sa však Simon Reeve obrátil smerom k televízii, od roku 2001 spolupracuje s BBC, kde ho považujú za ‚najodvážnejšieho cestovateľa‘ zo svojich radov. Navštívil viac ako 110 krajín, nakrútil 70 relácií a získal niekoľko prestížnych cien. Najradšej kombinuje cestovanie s dobrodružstvom, okorení to divou zverou a otázkami o ochrane životného prostredia.
So sirom Davidom Attenboroughom je ambasádorom Svetového fondu na ochranu prírody a od roku 2006, keď dostal počas nakrúcania v Ekvádore maláriu, aj ambasádorom kampane Malaria Awareness Campaign.
Pestovanie čaju sa stalo hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov v Keni. (zdroj: BBC)Do Afriky priniesli čaj Briti
Aby zistil, čo sa skrýva za šálkou čaju, ktorú si Angličania tak radi doprajú, vybral sa do afrického prístavného mesta Mombasa. V Keni sa ročne vyprodukuje 400-tisíc ton čaju, čo východoafrický štát radí na druhé miesto vo svete vo vývoze čaju a v Mombase sa predáva na aukciách.
Preto je veľmi pravdepodobné, že čaj, ktorý si doma zalievate, pochádza práve z Kene. Prvé čajové plantáže tu vznikli pred sto rokmi, založili ich podnikaví britskí kolonizátori pre indických robotníkov, ktorí stavali železnicu.
Vlastniť pôdu a pestovať čaj mohli pôvodne len bieli osadníci, až po krvavej vzbure vedenej príslušníkmi hnutia Mau Mau sa africký štát dostal spod britskej koloniálnej správy a čaj sa stal hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov a najvýznamnejšou exportnou komoditou.
Podľa farmárov je čajovník nenáročná rastlina, úroda sa zbiera celý rok, raz za dva týždne treba obísť plantáž a otrhať vrcholce kríkov. Najkvalitnejší čaj sa vyrába z puku a prvých dvoch mladých lístkov.
Rastlinám vyhovuje červená, jemne kyslá pôda a dostatok vlahy. Vysadená plantáž sa obnovuje každých štyridsať až päťdesiat rokov, kenský čajovník vychádza z indického Assamu, adaptoval sa a dnes sa považuje za samostatnú odrodu.
Lucy Seleyian vedie komunitu Masajov, ktorá sa z dobytku preorientovala na čaj. (zdroj: BBC)Masajovia už nepasú dobytok
Nakrúcanie dokumentu Cesta za čajom so Simonom Reevom trvalo dva a pol týždňa a televízny štáb mal naplánovanú trasu dlhú 1300 kilometrov.
„To neznie ako niečo nezvládnuteľné, ale videli ste niekedy cesty v Afrike?“ opisoval nakrúcanie režisér a producent Adam Warner.
