„Keď sa majitelia Cvernovky rozhodnú, o dva týždne v nej terajší obyvatelia vôbec nemusia byť,“ povedal pred necelým rokom jeden z nájomníkov starej bratislavskej fabriky. Téma je opäť aktuálna, v týchto dňoch sa rozhoduje o jej osude.
Cvernovka, stará továreň na výrobu nití, už od začiatku deväťdesiatych rokov nefunguje.
Za posledných desať rokov sa v nej však zabývala vyše stovka ľudí, mnohí z nich prišli ešte v časoch, keď sa pre odpadky a špinu nedalo do opustených budov ani vojsť. Vlastnými rukami priestory čistili a upravovali, aby si v nich mohli zriadiť ateliéry. Sústredili sa predovšetkým do pamiatkovo chránenej budovy pradiarne. Tá, na rozdiel od podobne cenných, no už zbúraných budov kotolne a farbiarne, dodnes stojí.
Jej budúcnosť a osud celého areálu je teraz v rukách investorov a predstaviteľov ružinovskej mestskej časti, ktorí v týchto dňoch spracúvajú územný plán. Podľa neho by mohli na mieste bývalej továrne stáť stovky nových bytov, obchody aj administratívne budovy. Otázkou ostáva, či to prežijú aj staré budovy s už schváleným povolením na búranie. A čo bude s chránenou pradiarňou.
Do konca februára zostáva pár dní. Dovtedy môžu územný plán pripomienkovať aj občania a osud Cvernovky tak ovplyvniť. Už vyše 1800 ľudí podpísalo hromadnú pripomienku nadácie Cvernovka, ktorá chce zadefinovať funkciu budúceho využitia budovy pradiarne tak, aby v post-industriálnom priestore ostal žiť kultúrno-spoločenský duch.
V Cvernovke aktívne žije rôznorodá komunita ľudí, prepojená sociálnymi aj kreatívnymi väzbami. Investovali do schátraných priestorov vlastné peniaze a energiu. Bola by pre mesto veľká škoda, keby sa táto hodnota z nich vytratila.
