Chýba mi, že normalizáciu a perestrojku zatiaľ nikto nezmapoval tak, aby som cítil, že je to aj môj príbeh, hovorí vydavateľ KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA. Aj preto neúnavne vydáva výlučne pôvodné diela slovenských autorov. Prvého marca oslavuje štvrťstoročie založenia svojho vydavateľstva, ktoré niekoľkokrát padlo a opäť vstalo z popola. Vo svojom štýle pokračuje ďalej.
Ako sa dnes cíti vydavateľ s veľkým srdcom a veľkým egom?
"Ako po veľkej chlastačke, ale presvedčený, že tá opica po dvadsaťpäťročnom záťahu stojí za to. Bolesť hlavy sa snažím prekonať spomínaním, ale kníh aj akcií bolo veľmi veľa. Jediné, čo cítim, je, že by som opäť mal urobiť zmenu. Tak som dospel k pomerne radikálnemu rozhodnutiu."
Čo to znamená?
"Vyskúšal som si byť kníhkupcom a rozhodol som sa teraz predajňu zabaliť. Za ten rok som urobil na dvadsiatich metroch štvorcových vyše sto tridsať kultúrnych podujatí a tento rok ich chcem usporiadať raz toľko - ale budem kočovať ako zamladi. Teším sa na to, už mi to v tom kresle vo výklade chýbalo."
Prečo ste si vlastne zriadili kníhkupectvo?
"Dostal som sa ku kľúčom a využil to. Povedal som si, čo by sa stalo, keby som raz sídlil na pešej zóne a mal vo výklade všetky knihy, ktoré som vydal? Jasné, že som sníval aj o tom, že budem plávať v dolároch ako strýko Držgroš a vydávať bibliofílie, ktorými si budem robiť radosť, hoci budú iba tu na jednom mieste. Ale hlavne - dúfal som, že zarobím aspoň toľko, aby som nebol v strate. To sa, samozrejme, už realizuje ťažšie. Keby som však do svojho kníhkupectva nevrazil toľko energie, práce a snahy, tak si neskôr určite vyčítam, že som to mal urobiť. Priestor ma motivoval vytvoriť si vlastné kráľovstvo."
(zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)Ako sa vám v ňom páčilo?
"Bol som šťastný. Všetko, o čom som kedysi rojčil - s kým sa chcem stretávať, o čom sa chcem rozprávať, čo počúvať - som si tam splnil. Celý rok fičala nepretržite jedna beseda za druhou. Aj chodilo veľa ľudí, ibaže neskôr, keď som už vyšiel z módy, som symbolicky po roku, 1. decembra, spravil poslednú besedu a fajka zhasla."
Nie je vám ľúto, že nebudete pokračovať v tomto priestore?
"Nie. Pozýval som si spisovateľov a umelcov, ktorých som chcel, ale nebudem sa už viac viazať na žiadny konkrétny priestor. Uvedomujem si, že za to, čo som prehajdákal na nájomnom, som mohol vydať zo päť knižiek. Rozumiete tomu vytriezveniu? Prežral som päť kníh, ja somár! Už nikdy to neurobím."
