Na našej rodine je najlepšie to, že sa vieme rozprávať o všetkom,“ vyhlási na úvod hlavná postava príbehu - štyridsiatnik Vincent, ktorý s krásnou mladou ženou Annou čaká prvého syna.
Na stretnutí so švagrom Pierrom, sestrou Elisabeth a rodinným priateľom Claudom Vincent prezradí, aké meno chce svojmu synovi dať a typická konverzačná komédia sa môže začať.
Do toho vkročí vždy neskoro chodiaca tehotná Anna, ktorá práve v ten deň absolvovala ultrazvuk. Už jej prezradili pohlavie dieťaťa. Večer, ktorý mal byť pre všetkých príjemným oddychom po náročnom pracovnom dni, sa skončí úplným fiaskom. Jeho účastníci si za dve hodiny stihnú pospomínať na všetky vzájomné krivdy.
Ak upútavka hovorí o naoko usporiadaných rodinách, tušíme, že diskusia poodkrýva aj všeličo skryté.
Hra Meno je dielom autorskej dvojice - Matthieua Delaporteho a Alexandra de La Patellièreho. Dvojica nepíše „štyrmi rukami“, skôr sa delia o repliky, ktoré každý z nich samostatne napíše. Spolupracovať začali už v roku 2010, ale meno im urobila doslovne hra Meno. Po svojom prvom uvedení v Paríži sa stala komédiou roka a bola nominovaná na Molierovu cenu, doteraz ju hrali v šestnástich ďalších krajinách.
V roku 2012 pripravili na jej motívy rovnomenný film, ktorý získal dvoch Cézarov a päť nominácií. Vo Francúzsku ho videlo 3,3 milióna divákov a predalo sa z neho milión DVD. Tí, čo ho videli, sa neprestali čudovať, že večer, v ktorom sa vlastne nič nedeje, okrem toho, že sa pri stole rozprávajú akýsi salónni ľavičiari, ho dokáže až tak veľmi rozosmiať.
Hru do slovenčiny preložila skúsená prekladateľka Elena Flašková, nová inscenácia Štúdia L+S mala premiéru len koncom februára, účinkujú v nej Zuzana Mauréry, Vlado Hajdu, Richard Stanke, Lucia Hurajová a Kamil Mikulčík. Režiséra Jakuba Nvotu bavilo ukázať, že ani po dvadsiatich rokoch nemusia priatelia o sebe vedieť to najdôležitejšie.
