Máte už štyri vnúčatá, ale oslovenie „babička“ k vám veľmi nesedí, vyzeráte mlado.
Ďakujem. Ale moja vnučka, ktorá má už takmer sedemnásť rokov, ma stále volá „babička“. Keď sme niekde v obchode a zakričí na mňa „babička“, všetci sa obzerajú, kde je tá „babička“, a potom vidia mňa. Vravím jej, hovor mi aspoň „babi“. No ona povie: „Babička, mne to k tebe nejde, ty si moja babička.“ Ale veď je to veľmi milé a nakoniec - som babička.
Niektoré staré mamy sa nechávajú oslovovať menami, ja to nechávam na deti, ako to cítia. Mladšia vnučka Ninka ma volá „babča“, Kristínka a Gregorko ma volajú „baba Kamila“, lebo majú ešte aj druhú babku. Každý ma oslovuje, ako mu to vyhovuje.
V roku 1987 si zahrala v poetickom filme Začiatok sezóny v réžii Zora Záhona. (zdroj: Archív RTV)Niektorí starí rodičia majú problém prijať, že sa stali starými rodičmi, aj muži.
Muži určite. Ja som sa stala babičkou, keď som mala štyridsaťštyri, teda veľmi skoro. No tešila som sa na to a som hrdá, že mám zdravé, pekné vnúčence.
Stelesňujete zrelú, dobre vyzerajúcu ženu aj na filmovom plátne, pritom nepatríte k herečkám, ktoré by behali po plastikách a držali šialené diéty. Alebo sa mýlim?
(zdroj: Erika Litváková)To vôbec nie, ja som hedonista vo všetkých smeroch, aj pokiaľ ide o jedlo. Nepreháňam to, musím si dávať pozor, ale že by som si povedala - keď upečiem koláč – „ten druhý kúsok si už nedám“ - no tak to nie. Dám si ho, keď mám naň chuť. Ale viem, že to nie je každý deň. Mám rada život, len všetko treba s mierou.
Povedali ste si, že skrátka prijmete samu seba aj s pribúdajúcimi rokmi? Niektoré ženy majú v istom veku so sebou problém.
Že nevedia starnúť? Ja túto vlastnosť, našťastie, nemám. Samozrejme, že staroba nie je bohviečo a už vás občas aj niečo pobolieva, niečo vám už nejde tak, ako predtým, tak, ako ste boli zvyknutá. Ale treba to prijať a čím skôr a čím triezvejšie to prijmete, tým lepšie, lebo lepšie to už nebude, len horšie. (smiech) Mne moja cifra nič nehovorí, ja si cifru nepripúšťam.
Dovolím si povedať, že sa cítim o niekoľko rokov mladšie. Aj preto, že sa rada pohybujem medzi mladými ľuďmi, ktorí mi dodávajú energiu. A stále niečo robím, som akčná. Aj keď odpočívam, odpočívam minimálne. Poviem si: „No, trošku si ľahnem, prečítam si niečo.“ Ale možno tak na päť minút. Potom sa popozerám okolo seba a vravím si: „Jaj, toto som ešte neurobila.“ A už aj idem. Mám vrtuľu v zadku.
Tvrdíte, že ak sa žena pozrie do zrkadla a nie je s niečím na sebe spokojná, mala by urobiť niečo pre to, aby to zmenila. Vy to tak robíte?
Myslela som to tak, že aj keď som doma, v teplákoch - ale v slušivých, nie v roztrhaných, rozgajdaných - a v tričku, aj v tom sa musím cítiť dobre a musím vyzerať šik. Lebo ja sa vidím – mám doma niekoľko zrkadiel – a vždy, keď idem okolo nich, zbadám sa, čo je veľmi dobre, pretože hneď si stiahnem brucho.
Keď sa ja cítim dobre, aj ten, kto ku mne príde, sa tak bude cítiť. Mne tiež dobre padne, keď vidím pekne vyzerajúcu upravenú ženu. Nemusí mať nalepené mihalnice a mať na sebe Versaceho. Stačí, že je oblečená čisto a vyžaruje z nej pohoda. Lebo to, čo zo mňa vyžaruje, pocítia aj ostatní.
(zdroj: Erika Litváková)Filmom Líbáš jako Bůh ste vraj ľuďom vo vašom veku vliali nádej, že to ešte nemusia vzdať. Myslíte si, že najmä ženy potrebujú dodať takýto impulz?
