Najkrajšia žena Európy. Tak označovali Lídu Baarovú, českú herečku, ktorá dobyla Berlín. Možno by jej k nohám časom padla celá Európa, keby prijala ponuku z Hollywoodu, tak aj Amerika, bolo však krátko pred vojnou a mladučkú, trochu naivnú herečku zvalcovali dejiny.
Obdivoval ju Hitler, Goebbels sa do nej bezhlavo zamiloval a to, že sa stala jeho milenkou, sa jej vypomstilo ešte pred začiatkom vojny.
V snímke Filipa Renča Lída Baarová, ktorá sa premieta v kinách, ju stvárňuje Táňa Pauhofová, tiež často označovaná za jednu z najkrajších slovenských herečiek.
Koľko ‚najkrajších‘ žien filmový priemysel mal a páčili by sa nám aj dnes?
Definícia absolútnej a dokonalej krásy neexistuje, vždy je závislá od konkrétneho historického obdobia a krajiny.
„Predstavte si, že niekde v ďalekej budúcnosti by si historik umenia alebo trebárs obyvateľ inej planéty položil túto otázku: Aký prevažoval v 20. storočí ideál krásy?“ zamýšľal sa taliansky spisovateľ a teoretik umenia Umberto Eco vo svojej knihe Dejiny krásy.
Predpokladá, že bádateľ z budúcnosti asi nebude schopný určiť, aký estetický ideál médiá v 20. storočí šírili. „Neostane mu nič iné ako kapitulovať pred záplavou tolerancie, dokonalým synkretizmom a absolútnym, bezbrehým polyteizmom krás,“ píše.


Baarová provokovala
„Treba rozlišovať, či hovoríme o ženskej kráse, alebo o žene ako hrdinke filmu,“ hovorí filmový historik Richard Kováčik.
„Ak iba o ženskej kráse vo filme, narazíme na herečky, ktoré boli obsadzované a obľúbené najmä preto, že boli krásne, a nie preto, ako sa herecky prejavovali.“
Lída Baarová je podľa neho príkladom herečky, ktorá vedela očariť, bola kombináciou určitého sebavedomia a krásy a tá bola dôležitejšia než to, čo sa od nej očakávalo po hereckej stránke.
V dokumente českej režisérky Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu Skaza krásou sama priznáva, že ako mladá provokovala mužov, pravdepodobne nevedomky, a aj vďaka tomu získavala úlohy.
„Vo svojej filmografii má zaujímavé diela, je však otázne, či preto, že bola dobrou herečkou, alebo preto, že režiséri dokázali šikovne využiť to, čo mohla ponúknuť,“ hovorí filmový historik.
Táňa Pauhofová, ktorá ju vo filme Filipa Renča stvárnila, je hviezdou Slovenského národného divadla, čo pre českých filmárov nie je dôležité, ak ju obsadzujú, zameriavajú sa skôr na to, či sa im do postavy fyzicky hodí.
„Ona je našťastie vynikajúcou kombináciou obidvoch faktorov. Je jednou z najkrajších slovenských herečiek mladšej generácie a dokáže do svojich postáv vložiť aj hereckú kvalitu,“ hovorí Kováčik.


Skôr ako Marilyn Monroe
Od zostrojenia prvého kinematografu bratmi Lumièrovcami v roku 1895 môžeme sledovať, ako sa mení pohľad filmových tvorcov na ženskú krásu.

Hviezdy nemých filmov boli stelesnením dievčenskej nevinnosti, s veľkými očami zvýraznenými čiernymi linkami a drobnými perami sa cudne usmievali na prvých divákov fascinovaných pohybom na plátne.
Dvadsiate roky prinášajú väčší dôraz na postavu, mala by pôsobiť chlapčensky.