Pri otváraní oscarovej obálky myslel tím režiséra Lászóa Nemesa na to, či sa ešte dožijú v Maďarsku nového premiéra.
Keď pri rozdeľovaní Oscarov padne vaše meno, v mozgu vraj nastane čudná chemická reakcia. Prestanete normálne vnímať, nič si nepamätáte a hoci sa okolo vás hemžia desiatky svetoznámych hollywodskych hviezd, nikoho v tej chvíli nespoznávate.
Pred pár dňami to zažil maďarský režisér László Nemes Jeles so svojím štábom, keď si preberal cenu americkej filmovej akadémie za Saulovho syna.
V maďarských krčmách to v tú noc zaburácalo, ľudia sa radovali a so slzami v očiach objímali. Oscarových filmových tvorcov maďarského pôvodu je veľa, ale do Maďarska putovala cena zatiaľ iba raz – v roku 1982 za Mephista v réžii Istvána Szabóa.
Toho druhého práve priviezli domov tvorcovia Saulovho syna. „Keď sme tam už boli, tak je lepšie, že sme vyhrali ako nevyhrali,“ zakrýval vtipkovaním dojatie pred priazňou novinárov Nemes Jeles na tlačovke.
Možno ho na úspech predurčili jeho dve priezviská, v preklade znamenajú Ušľachtilý Znamenitý.
László Nemes Jeles, autor víťazného filmu v oscarovej kategórii zahraničných filmov. (zdroj: FOTO - SITA)Hlavný predstaviteľ Géza Röhrig sa priznal, že celá ceremónia preňho hraničila až s idiotizmom, nedokázal vraj na nej obsedieť do konca.
Neveril vlastným očiam, keď opúšťal svoje sedadlo v hľadisku a šiel sa vyvetrať, okamžite ho nahrádzal niekto z húfu dobrovoľníkov, čakajúcich vo foyeri na svoju divácku šancu.
