Povinné červené klinčeky, balíček kuchynských utierok, nech ženy nezabudnú, že pri domácich prácach im to svedčí. A potom už len radostné oslavovanie do rána, ktoré si muži nikdy nedali ujsť – takto nejako vyzerali oficiálne oslavy MDŽ za socializmu. Že ide o silnú tradíciu, dokazujú dodnes masové stretnutia strany Smer so svojimi voličkami, ktoré im nahrádzajú nedostatok živých kontaktov s ich vlastnými rodinami.
MDŽ však nevymyslel Lenin ani Stalin, je pripomienkou štrajku newyorských textilných robotníčok z marca 1908 za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Za Medzinárodný deň žien vyhlásilo 8. marec OSN v roku 1975, v Československu sa však tento deň oficiálne oslavoval už od roku 1921. Vo väčšine krajín je stále symbolom boja za volebné právo a rovnosť žien, ktoré vôbec nie sú vo svete takou samozrejmosťou, ako sa niekedy nazdávame.
Tento rok sa slovenské organizácie – od Únie materských centier až po združenie Fenestra pre týrané ženy – rozhodli urobiť si deň po svojom. Chcú na ňom hovoriť otvorene, slobodne a kriticky - inak povedané feministicky. Prečo sa prestali báť tohto slova, hoci k nemu v očiach spoločnosti stále pretrváva odmietavý postoj?
Kresba Lucie Dovičákovej k akcii Majme deň žien. (zdroj: Lucia Dovičáková)Výtvarníčke Ivane Šátekovej, ktorá bude v rámci večera učiť maľovať, sa zdá komická predstava nahnevaných militantných feministiek. „Ak sa tvorba venuje „ženským témam“, je to pre mnohých dôvod na odmietavé reakcie. Akým témam sa však mám venovať, keď som žena?“ povedala pre časopis Glosolália na margo výstavy Fem(inist) Fatale v bratislavskej Kunsthalle.
Ani filmová teoretička Eva Filová nepovažuje feminizmus prežitý koncept. „Nemyslím si, že u nás alebo inde na svete nastala rodová, etnická či ekonomická rovnováha,“ vysvetľuje. Výtvarníčka Lucia Dovičáková k feminizmu inklinuje prirodzene preto, že od detstva nemá rada nespravodlivosť. „Feminizmus bol z hľadiska vývoja západnej spoločnosti nevyhnutný. Bolo nemysliteľné ďalej pokračovať v popieraní základných práv polovičky obyvateľstva,“ hovorí Mária Čorejová, ďalšia z výtvarníčok, ktoré sa neboja k tejto nálepke prihlásiť. Hranice medzi mužským a ženským nemajú podľa nej žiadne reálne opodstatnenie, feminizmus je podľa nej to isté čo humanizmus.
Čo by sa stalo, keby muži menštruovali? Čítajte Ak prídete v utorok večer do Fugy v centre Bratislavy, môžete sa spolu s KundyCrew naučiť krížikovej výšivke, ktorou sa dá vyšiť nielen romantický výjav nad sporák. Alebo vás bude viac baviť otvorené písanie Uršuly Kovalykovej, ktorá prečíta úryvok zo svojej knižky Krasojazdkyňa?
Súčasťou večera bude aj výstava Ester Erdélyiovej Under the Red Umbrella, ktorá zachytáva život žien pracujúcich v sexbiznise. O projekte Koniec násilia, čas na práva porozprávajú zástupkyne združenia Odyseus, ktoré sa u nás venujú problémom spojeným s prostitúciou.
"Na názoroch žien záleží nielen jeden deň v roku,“ pripomína Miroslava Bobáková, výkonná riaditeľka Slovensko-českého ženského fondu, ktorý na akcii spolupracuje. „Najmä v súčasnej spoločenskej situácii je nevyhnutné, aby sme nahlas hovorili o rešpekte voči ľuďom a ich rozmanitosti. Téma sociálnej spravodlivosti je dôležitá pre všetkých bez rozdielu,“ dodáva Alexandra Ostertágová zo združenia Aspekt, ktoré je iniciátorom akcie. Za práva žien sa účastníčky rozhodli bojovať aj vegánskymi hodmi či hudbou vybranou DJkou BASHA z Ugly Selectors.
V rámci večera sa oficiálne spustí aj hlasovanie v pilotnom ročníku anticeny pre najsexistickejšiu reklamu Sexistický kix, ktorú pripravila Aliancia žien Slovenska.
