Na Islande bývala nuda, punk a surrealizmus to pomohli zmeniť, hovorí islandský spisovateľ SJÓN. Nedávno sa venoval výskumu španielskej chrípky a histórii homosexuality. O jednom aj druhom napísal knihu Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol, a potom sa čudoval nad reakciou.
Vaše knihy sú plné paradoxov. Nazývate sa surrealistom, ale jadrom viacerých vašich kníh sú pritom historické fakty.
To preto, lebo aj surrealizmus existuje v realite, veď v každodennom živote môzete zažívať niečo, čo vedie k surrealistickým momentom. Vždy som hľadal príbehy, ktoré by som mohol zasadiť do existujúceho prostredia alebo historického pozadia. Rád skúmam, ako vnútorný svet jednotlivca naráža na skutočnú realitu. Spôsob, akým historický materiál používam vo svojich dielach, kladie histórii výzvy.
Aké výzvy kladiete vo svojej najnovšej knihe Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol?
Reykjavík je v tejto knihe úplne nové mesto. Môj pohľad šokoval mnoho ľudí, ktorí ho nikdy predtým nevideli takýmito očami. Nikto nemal potuchy, aký veľký vplyv mali už v roku 1918 filmy, ľudia si mysleli, že kinematografia prenikla na Island až po druhej svetovej vojne, ja som to úplne vyvrátil.
Takže bola to láska k filmom, ktorá vás inšpirovala napísať tento príbeh?
Áno, okrem toho som si veľa rokov robil aj vlastný výskum o španielskej chrípke, mal som veľa nevyužitého materiálu, takisto aj o histórii homosexuality na Islande. Keď som sa po čase k týmto témam vrátil, uvedomil som si, že by som ich všetky mohol spojiť dokopy. Myslím, že som dokázal zmeniť obraz toho, ako Reykjavík vlastne v minulosti vyzeral.
(zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Hlavná postava šestnásťročného chlapca tiež vychádza zo skutočnosti?
Tak ako sa píše v názve knihy, bol to chlapec, ktorý nebol. Ale teraz jestvuje v knihe.
Veľmi priamo však opisujete jeho homosexualitu, už hneď v úvode knihy. Mali ste pocit, že by islandská spoločnosť o nej nehovorí dostatočne otvorene?
Nie, skôr to bolo preto, že som chcel, aby mal čitateľ hneď od začiatku jasno, aký chlapec je a čo robí. Že sa za to nehanbí a necíti sa previnilo. To bolo veľmi dôležité, opisy pohlavného styku som chcel podať presne tak, ako ich prežíval. Hodilo sa to aj do mojej vízie pozadia so španielskou chrípkou, uvedomil som si, že keď prepojím sexualitu a epidémiu, vytvorím niečo veľmi fyzické. Pretože jednou z vecí, ktorú musíme počas epidémie obmedziť, je práve fyzický kontakt. Preto ho na začiatku prežíva tak intenzívne, a postupne slabne, až sa z neho stáva kontakt so spoločnosťou a pomoc chorým.
Sjón na stretnutí so slovenskými fanúšikmi v bratislavskom kníhkupectve Artforum. (zdroj: Michal Gorný )Vyvolala kniha kontroverziu?
