Poraziť terorizmus? To je možné, len ak vystúpime zo systémov, ktoré nás vychovali, hovorí DAVID OELHOFFEN, režisér francúzskeho filmu Ďaleko od ľudí. Rozpráva v ňom o dvoch mužoch, ktorí sa v čase vojny v Alžírsku snažili zblížiť, aj keď ich rozličné morálky stavali proti sebe. Stretli sme ho v Paríži pár týždňov po 13. novembri.
Zdá sa, že Paríž sa zmenil. Či vstupujete do divadla, do kina, alebo do obchodu, musíte si rozopnúť kabát a ukázať tašku. Už ste si na to zvykli?
„Žiaľ, všetci si na to budeme musieť zvyknúť, aj keď sa vám teraz zdá, že je to hrozné a znepokojuje vás to. Toto je dlhoročná realita Kábulu, Blízkeho východu, Alžírčania tým trpeli v 90. rokoch. A napokon, aj my Parížania máme už dávne skúsenosť s teroristickými útokmi, v roku 1995 vybuchlo metro na stanici Saint-Michel. Takéto hrozby sme tu mali vždy a vždy ich aj budeme mať. Raz prídu, potom odídu. A potom zase prídu.“
Zniete ako fatalista.
„Som fatalista. Zároveň sa len realisticky pozerám na konflikt medzi Východom a Západom, pretože v ňom majú teroristi svoje zdroje. Budú ich mať, kým proti sebe budú stáť civilizácie alebo skupiny ľudí, ktoré sa navzájom nechápu. Bol som nedávno s Viggom Mortensenom ukázať film v Palestíne. Trochu sme sa prešli a videli sme, že situácia na západnom brehu Jordánu je zúfalá. Vznikajú tam stále nové teroristické kolónie, Palestínčania a Izraelčania sa už na seba ani nepozerajú. Tam ešte niekoľko generácií nedospeje k riešeniu. Keby sa nepriatelia spoznali, len to by pomohlo.“
David Oelhoffen. Jeho film sa premieta na prehliadke francúzskeho filmu Creme de la creme. (zdroj: TASR/AP)Váš film Ďaleko od ľudí vyzerá ako dialóg dvoch morálok, jednej európskej, jednej arabskej.
„Áno. Hoci ja by som to nazval konfrontáciou dvoch morálok.“
Kde má morálka zdroj, keď sa prejavuje aj v situáciách, kde je človek takmer úplne sám? Vo vašom filme je obklopený iba nekonečnými údoliami a horami Atlasu.
„To som sa aj ja pýtal. Zdá sa, že aj keď sme kdesi v horách, vzdialení od rodičov a priateľov, oslobodení od práce a iných povinností, stále si v sebe nosíme čosi, čo nám nedovolí byť divochom. Ani v extrémnych situáciách. Musí to byť niečo hlboké, niečo, čo sa formuje tradíciami a stáročiami. Preto je také konfliktné, keď sa dve rozličné morálky stretnú. V prípade nášho príbehu sa to deje na území francúzskej kolónie.“
Vaši dvaja hrdinovia – Francúz Daru a Alžírčan Mohamed – však nevyzerajú ako bojovne naladení. Aj keď okolie také je.
„Pretože to sú dvaja muži, ktorí už všetko stratili. Nezostalo im nič, len dôstojnosť. Je síce pravda, že pre jedného znamená dôstojnosť niečo iné ako pre toho druhého. Najprv aj sú v konflikte, no potom nastane chvíľa – možno sa to dá postrehnúť – keď si Daru uvedomí, že aj Mohamed robí len to, čo mu káže morálka. Bol to nepriateľ jeho vlasti a on by ho mal vydať vojenskému súdu, ako zákon francúzskej armády vtedy prikazoval. Ten moment pochopenia mu to však nedovolil.“
Viggo Mortensen hrá učiteľa, ktorého podmienky nútia zabíjať. (zdroj: FILM EUROPE)
(zdroj: FILM EUROPE)Ako sa vám podarilo vstúpiť do morálneho systému Araba? Vy predsa poznáte len ten európsky.
