Ešte sa síce ani nevideli, ale celé mesiace intenzívne čítajú a v niektorých záležitostiach okolo novej slovenskej literatúry už majú jasno. Porota literárnej súťaže Anasoft litera vyhlási na budúci týždeň v utorok svojich finalistov.
Jednoznačné nie
V jedenástom ročníku hodnotí pätica porotcov – literárne vedkyne Zuzana Bariaková a Marta Součková, prekladateľ Stanislav Vallo, literárny vedec Radoslav Passia a vydavateľ Petr Minařík. Na stole majú až 190 kníh.
Keďže pracujú a žijú v rôznych krajinách a mestách, vymysleli si zlepšovák – v spoločnej google tabuľke si zaviedli bodovací systém, kam si značia prečítané knihy a svoje hodnotenia a môžu medzi sebou sledovať, kto čo číta. Keďže kníh je veľa a časom treba šetriť, tou, čo dostane jednoznačné nie od jedného porotcu, sa už ostatní prakticky nezaoberajú a vyraďuje sa.
Debutant nevystrelí
„Finišujeme, ešte mám pred sebou zhruba desať kníh. Od tých očakávam najviac, preto som si ich nechal nakoniec,“ hovorí Radoslav Passia. Už teraz mu je viacmenej jasné, že veľkú novinku mladého debutanta, ktorý by „vystrelil“, tento rok medzi prvou desiatkou nevidí. Skôr je pravdepodobnejšie, že ju budú tvoriť osvedčenejšie mená.
Zároveň to asi bude znamenať, že nič vyslovene výnimočné sa v tomto ročníku veľmi neobjaví. Autorská produkcia síce rastie, lebo na stole je dnes zhruba o päťdesiat kníh viac ako pred pár rokmi, ale na vrchole sa udržuje skôr osvedčený štandard, pričom o výraznom kvalitatívnom či tematickom posune sa ani na špici hovoriť veľmi nedá.
„Nebude to slabý ročník, ale špička je relatívne ustálená. Málokde cítiť individuálne posuny. Dušek bude stále Dušek, jeho téma sa veľmi nemení, aj keď kniha je veľmi dobrá. Zvnútornením tém ma však výrazne zaujala napríklad Irena Brežná – predvídavo rieši problémy, ktorými naša spoločnosť teraz intenzívne žije,“ hovorí Passia.
Kvalita nepustí
O vyššej spisovateľskej úrovni možno podľa neho hovoriť pri zhruba dvadsiatke diel. Ani ostatné nie sú zlátaniny, ale svedčia skôr o slušných remeselných pokusoch ako o evidentných literárnych počinoch. Problémom sú v tom prípade detektívky, krimi, sci-fi či diela z červenej knižnice. Sú totiž neraz obratne napísané, ale čítajú sa ako cez kopirák a nepresahujú, žiaľ, hranice svojho žánru.
Na napísanie diela sa môže odvážiť ktokoľvek, aj keď cesta k vydaniu knihy býva komplikovaná, podmienená okrem talentu a daností jej autora aj všelijakými životnými náhodami, inšpiráciami, peniazmi či kontaktmi. V uplynulých rokoch sme sa mohli tešiť z diel silných víťazov – naposledy vyhral cenu Medzerový plod Veroniky Šikulovej, rok predtým porotcovia zvádzali boj o Poslednú prvú lásku Pavla Vilikovského, ktorý už cenu raz predtým dostal.
Raz darmo, kvalita nepustí. Desať najlepších kníh uplynulého roku spoznáme už čoskoro. Koncom apríla sa predstavia aj na Anasoft litera Feste.
