Kde vás teraz môžeme vidieť hrať okrem Kolonády?
V podstate nikde. Ale áno. V marci začíname koncertnú šnúru po Slovensku, budeme cestovať so šansónovo-džezovým koncertom, kde vystúpia aj hostia z jednotlivých miest. Program mal zatiaľ úspech, takže sa veľmi teším a dúfam, že už budeme mať aj krajšie počasie.
Pred dvoma rokmi ste sa v rozhovoroch posťažovali, že sa vám pracovné ponuky vyhýbajú. Stále to platí?
Áno, stále som v tejto zvláštnej časovej slučke pracovnej dovolenky. Na upokojenie si hovorím, že keď sa na Slovensku štrnásť rokov skoro netočilo, ja som mala práce veľa. Asi všetko funguje tak, že ste raz hore, raz dole, ale stále verím, že sa šťastie opäť trochu nakloní smerom ku mne.
Postava lekárky, ktorú hráte v Kolonáde, sa nedávno vzdala funkcie primárky pre konflikt s riaditeľkou. Ustúpila a potom premýšľala, či sa mala tak rýchlo vzdať. Tiež by ste sa tak zachovali?
Asi áno, teda aspoň v takej situácii. Tak ako ona aj ja som istým spôsobom workoholik. Robím všetko naplno. Zvažujem, čo je správne a čo by mohlo byť, „keby“. Ale keď sa moja energia míňa s okolím, urobím rezolútny strih. Každý vážny krok je vyvrcholením viacerých situácií a riešenie také alebo onaké by skôr alebo neskôr prišlo aj tak. Problémy musím riešiť, inak by ma zadusili. Každé rozhodnutie vás niekam posunie a už sa len musíte znovu naštartovať a ísť tým smerom ďalej.
Hrá sa vám postava lepšie, keď je vám blízka?
Horváthová mi nie je blízka. Je to postava a je charakterovo iná ako ja, hoci sa niekomu môže zdať, že máme niečo spoločné. Asi každý herec by vám povedal, že protikladné postavy sa hrajú oveľa lepšie. Každý dobrý herec sa do istej miery v každej postave nájde. Inak by vyzerala neosobne a falošne. Aj v zápornej postave sa musíte nájsť alebo si musíte pre jej konanie aspoň sám v sebe nájsť alibi, aby bola reálna a pravdivá.
(zdroj: Jena Šimková)Médiá upozorňovali na to, že hráte slobodnú matku a aj v skutočnosti ste slobodnou matkou. Aký máte vzťah s dcérou?
Vynikajúci. Vyzerá to tak, že, chvalabohu, podarilo sa mi byť aj dobrou mamou. V januári oslávila 24 rokov, končí politický marketing a stále máme taký vzťah, ako keď bola malá. Akurát si ju už nemôžem užívať na plný materský úväzok. Je dospelá a študuje šiesty rok v zahraničí.
Musela som sa naučiť žiť bez toho, pre koho som obetovala – samozrejme, s láskou, ako každá dobrá matka - obrovský kus života, lásky, energie a svojho času. Som pyšná, že to malo zmysel a Sarah je neskutočne šikovná, samostatná a krásna mladá žena. Dúfam, že sa jej bude v živote dariť aspoň tak ako mne. A priala by som jej ešte tisícnásobne všetkého dobrého viac.
Je to možné že ste nemali šťastie na mužov?
