Už jedenásť rokov trvá fenomén slovenskej kriminálnej literatúry Dominik Dán, no až teraz sa konečne dočkal prvého filmu. Autor, o pravej identite ktorého sa stále len špekuluje, v zatiaľ 21 románoch spracoval novodobú históriu Slovenska po roku 1989 pohľadom skúseného kriminalistu, dobrého pozorovateľa so zmyslom pre detail a nadaného rozprávača, ktorý dokáže získať pozornosť a zručne, so svojským chlapským zmyslom pre humor stupňovať napätie. Úspech si získal aj v Česku a Poľsku.
A práve v česko-slovensko-poľskej koprodukcii vznikol film podľa šiesteho Dánovho románu Červený kapitán z roku 2007. Mladý detektív Krauz z oddelenia vrážd vyšetruje v roku 1992 prípad umučeného kostolníka.
Film je pocitovo, atmosférou, štýlom aj náladou Dán – ibaže je bez humoru. Herci, kamera, hudba, strih, to všetko je v podstate v poriadku. No keďže sa zmenil príbeh aj jeho motívy, je ťažké sa v ňom vyznať. No hoci scenár, dramaturgia a réžia majú rezervy, vizuálne a atmosférou je toto jeden z najsilnejších filmov, aké u nás vznikli.
Na humor niet času
Pretaviť 400 strán populárnej knihy do pohyblivých obrázkov sa podujali debutujúci režisér Michal Kollár, ktorý spolupracoval na scenári s Annou Fifíkovou a Mirom Šifrom. Spisovateľ sa spolieha na rozhľadenosť čitateľa, nič nevysvetľuje a skáče rovnými nohami na cintorín, kde z rozbitej rakvy vypadla lebka so zatlčeným klincom. Filmári museli príbeh riadne zmeniť. Za obeť padla celá exotická mystická dejová línia, viacero zaujímavých postáv – a čo je najpodstatnejšie, aj humor. V takmer dvojhodinovom filme z neho nájdeme len náznaky. Napodiv bohatá je línia Krauzovho rodinného života, komplikovaných vzťahov s manželkou a malou dcérkou, hoci pre dej nie je podstatná.
Filmový Červený kapitán sa nesie v pochmúrnom, osudovom ladení. Lenže ak tvorcovia divákovi neposkytnú zámienku na potrebné odľahčenie smiechom, hľadá si ju sám – a smeje sa aj na scénach, ktoré mysleli smrteľne vážne. Limonádový Joe nám predviedol lepší súboj s vývrtkou ako Oldřich Kaiser a záverečný masaker na železničnej stanici je hotový westernový úlet.
Z mysteriózno-kriminálneho románu sa do filmu dostalo jeho politicko-spoločenské pozadie o príslušníkoch bývalej Štátnej bezpečnosti, ktorí v lete 1992 vytvárajú paralelné mocenské štruktúry, naďalej prepojené aj s cirkvami.
