SME

77 rokov od zločinu na ľuďoch a na krajine

Snem, na ktorom bol 14. marca vyhlásený Slovenský štát. (Zdroj: Archív TASR)
77 rokov od zločinu na ľuďoch a na krajine

Mal to byť štát, ktorý čakajú svetlejšie zajtrajšky. Dnes je to temná minulosť, ktorá hrozí návratom. Presne pred 77 rokmi vznikol vojnový slovenský štát. Ide o kapitolu našej histórie, ktorá sa nesmie zopakovať, pretože viedla k najmasovejšiemu vyvraždeniu vlastného obyvateľstva.

BRATISLAVA. „Mám stále pred očami obraz, ako ich nakladali do auta s pár vecami, bezočivo s puškami v rukách. V jednej z rodín s viacerými deťmi bola žena akurát v druhom stave, ledva, chúďatenko, aj s taškou prešla po doske do nákladného priestoru. Bolo to strašné,“ spomína na deportácie židovského obyvateľstva, najtemnejšiu kapitolu existencie vojnového slovenského štátu, dnes už 87-ročná Anna Bergerová.

Práve ona je tou, ktorá na nedávnom pochode Antifašistickej mobilizácie v Bratislave dojala svojím spontánnym vystúpením tisíce ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s prítomnosťou extrémistov v parlamente.

Táto bývala partizánka spomína aj na židovskú kamarátku svojej mamy. Spolu vyrastali, spolu sa venovali aj bylinkám.

„Keď ju mama videla sedieť v nákladiaku, povedala jej, že je zle oblečená a že prechladne. Tie moje kockované šaty sú také teplé, utekám po ne, šepla jej. Gardistické auto stálo blízko nášho domu, takže bola skutočne rýchlo späť. Takto skončili naši občania,“ opisuje Bergerová. Ani jeden z ich dediny – Habury - sa z koncentračného tábora nevrátil.

Po tom, čo tak surovo odviedli Židov, na „Šaňa“ Macha, vtedajšieho ministra vnútra a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy, nadávali ešte aj deti.

„Cítili sme krivdu, Židov sme strašne ľutovali. Ako deti sme nedbali, či je niekto Žid, alebo Cigán. Všetci sme sa hrali spolu, nikto sa nad nikým nevyvyšoval.“ Z ich dediny v Hlinkovej garde nebol nikto, mali len pár členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V celom okolí bola totiž veľká nezamestnanosť a členstvo v HSĽS bolo podmienkou prijatia do zamestnania.

 

Deportácia židovského obyvateľstva zo Slovenska. (zdroj: ČTK)

Popierajú skutočnosť

Nový poslanec slovenského parlamentu Marian Kotleba tvrdí, že za prezidenta Tisa „sa žilo ako v nebi“. V deň „slávneho 75. výročia slovenskej štátnosti“ dal z budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorému šéfuje, zvesiť vlajku Európskej únie.

„Kotlebovci sú morálnymi nasledovníkmi a obdivovateľmi zločineckého vojnového slovakštátu, ktorý zavraždil viac ako 70-tisíc svojich občanov a občianok,“ pripomína Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv.

Ich inštitút dal nedávno podnet na Generálnu prokuratúru, aby prešetrila činnosť strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Občianska spoločnosť nemôže nahradiť prácu orgánov činných v trestnom konaní, no právnici a právničky, s ktorými spolupracujeme, sa domnievajú, že doterajšie výroky a internetové obsahy strany Kotleba - ĽSNS postačujú na vydanie podnetu na Najvyšší súd,“ tvrdí.

Podľa nej už medzi ľuďmi cítiť strach. „Minulý rok sme počas projektu smerujúceho k zabráneniu extremizácie mládeže čelili urážaniu učiteľov a učiteliek zo strany študentov. Mnohí stredoškoláci majú názory obvykle z internetu, stávajú sa agresívnymi, ak ich nejaká autorita spochybňuje,“ dodáva Krempaská.

Ako teda vlastne začal autoritatívny režim jednej strany, ktorý síce priniesol aj rozvoj mnohých odvetví života na Slovensku, ale nikdy sa nemôže zbaviť biľagu antisemitizmu, arizácie a deportácií nepriateľov režimu?

Independence. Now!

V mene Božom a z vôle slovenského národa – s takými slovami bola v utorok 14. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu vyhlásená samostatnosť slovenského štátu. Po potlesku všetci prítomní povstali a zaspievali hymnu Hej, Slováci!

Stalo sa to asi sedem minút po dvanástej. Hitlerovo ultimátum vypršalo napoludnie, ale tých sedem minút nám vodca ešte prepáčil.

Hoci sa časť Slovákov usilovala o národné osamostatnenie už celé desaťročia, tento konkrétny štátny útvar vznikol skôr z vôle nemeckého, nie slovenského národa.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Peter Breiner: Hudba na Slovensku nemôže byť bez osobných sporov

Skladateľ žijúci v New Yorku oslavuje 60 rokov a pripravuje pokračovanie Slovenských tancov.

Skladateľ, dirigent a publicista Peter Breiner sa narodil v Humennom. Študoval na VŠMU v Bratislave. Nespokojný so spoločenskou situáciou na Slovensku sa presťahoval do Toronta a neskôr do New Yorku. 3.júla oslavuje šesťdesiat rokov.

Fanatici s dvojkrížom na hrudi si na Štefánikovi budujú propagandu

Herec Martin Šalacha berie všetky trápenia aj radosti kultového hrdinu na seba.

Martin Šalacha ako Milan Rastislav Štefánik.

Režisér Peter Kerekes o RTVS: Minister Maďarič je pre mňa námet na film Video

Diskusia o voľbe riaditeľa bola nulová, nemáme na ňu mozgový potenciál.

Peter Kerekes, režisér a producent.

Autorka knihy Dievča vo vlaku: Domov je pre ženy najnebezpečnejšie miesto

Paula Hawkinsová denníku SME porozprávala o svojej novinke Do vody.


Paula Hawkins (44) sa narodila v Zimbabwe, do Veľkej Británie sa presťahovala, keď mala 17. Pracovala ako ekonomická novinárka, napísala niekoľko romantických kníh pod pseudonymom. Z prvej knihy, ktorú vydala pod vlastným menom, Dievča vo vlaku sa stal bestseller. Po celom svete sa z nej predalo osemnásť miliónov kópií. Teraz vydala novinku Do vody.

Čo ukázal prvý diel nového seriálu televízie Joj? Pravú, nemodernú tvár Video

Novinká Pravá tvár je súčasná, no zároveň spiatočnícka.

Titulné postavy stvárňujú Monika Horváthová a Marek Geišberg.

Nie som žena, nemám zlé dni. Čo povedal Putin vo filme? Video

Kto má zomrieť obesením, nezomrie utopením, pripomenul ruskú múdrosť.

Vladimir Putin vo filme Olivera Stone The Putin Interviews.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop