SME

77 rokov od zločinu na ľuďoch a na krajine

Snem, na ktorom bol 14. marca vyhlásený Slovenský štát. (Zdroj: Archív TASR)
77 rokov od zločinu na ľuďoch a na krajine

Mal to byť štát, ktorý čakajú svetlejšie zajtrajšky. Dnes je to temná minulosť, ktorá hrozí návratom. Presne pred 77 rokmi vznikol vojnový slovenský štát. Ide o kapitolu našej histórie, ktorá sa nesmie zopakovať, pretože viedla k najmasovejšiemu vyvraždeniu vlastného obyvateľstva.

BRATISLAVA. „Mám stále pred očami obraz, ako ich nakladali do auta s pár vecami, bezočivo s puškami v rukách. V jednej z rodín s viacerými deťmi bola žena akurát v druhom stave, ledva, chúďatenko, aj s taškou prešla po doske do nákladného priestoru. Bolo to strašné,“ spomína na deportácie židovského obyvateľstva, najtemnejšiu kapitolu existencie vojnového slovenského štátu, dnes už 87-ročná Anna Bergerová.

Práve ona je tou, ktorá na nedávnom pochode Antifašistickej mobilizácie v Bratislave dojala svojím spontánnym vystúpením tisíce ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s prítomnosťou extrémistov v parlamente.

Táto bývala partizánka spomína aj na židovskú kamarátku svojej mamy. Spolu vyrastali, spolu sa venovali aj bylinkám.

„Keď ju mama videla sedieť v nákladiaku, povedala jej, že je zle oblečená a že prechladne. Tie moje kockované šaty sú také teplé, utekám po ne, šepla jej. Gardistické auto stálo blízko nášho domu, takže bola skutočne rýchlo späť. Takto skončili naši občania,“ opisuje Bergerová. Ani jeden z ich dediny – Habury - sa z koncentračného tábora nevrátil.

Po tom, čo tak surovo odviedli Židov, na „Šaňa“ Macha, vtedajšieho ministra vnútra a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy, nadávali ešte aj deti.

„Cítili sme krivdu, Židov sme strašne ľutovali. Ako deti sme nedbali, či je niekto Žid, alebo Cigán. Všetci sme sa hrali spolu, nikto sa nad nikým nevyvyšoval.“ Z ich dediny v Hlinkovej garde nebol nikto, mali len pár členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V celom okolí bola totiž veľká nezamestnanosť a členstvo v HSĽS bolo podmienkou prijatia do zamestnania.

 

Deportácia židovského obyvateľstva zo Slovenska. (zdroj: ČTK)

Popierajú skutočnosť

Nový poslanec slovenského parlamentu Marian Kotleba tvrdí, že za prezidenta Tisa „sa žilo ako v nebi“. V deň „slávneho 75. výročia slovenskej štátnosti“ dal z budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorému šéfuje, zvesiť vlajku Európskej únie.

„Kotlebovci sú morálnymi nasledovníkmi a obdivovateľmi zločineckého vojnového slovakštátu, ktorý zavraždil viac ako 70-tisíc svojich občanov a občianok,“ pripomína Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv.

Ich inštitút dal nedávno podnet na Generálnu prokuratúru, aby prešetrila činnosť strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Občianska spoločnosť nemôže nahradiť prácu orgánov činných v trestnom konaní, no právnici a právničky, s ktorými spolupracujeme, sa domnievajú, že doterajšie výroky a internetové obsahy strany Kotleba - ĽSNS postačujú na vydanie podnetu na Najvyšší súd,“ tvrdí.

Podľa nej už medzi ľuďmi cítiť strach. „Minulý rok sme počas projektu smerujúceho k zabráneniu extremizácie mládeže čelili urážaniu učiteľov a učiteliek zo strany študentov. Mnohí stredoškoláci majú názory obvykle z internetu, stávajú sa agresívnymi, ak ich nejaká autorita spochybňuje,“ dodáva Krempaská.

Ako teda vlastne začal autoritatívny režim jednej strany, ktorý síce priniesol aj rozvoj mnohých odvetví života na Slovensku, ale nikdy sa nemôže zbaviť biľagu antisemitizmu, arizácie a deportácií nepriateľov režimu?

Independence. Now!

V mene Božom a z vôle slovenského národa – s takými slovami bola v utorok 14. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu vyhlásená samostatnosť slovenského štátu. Po potlesku všetci prítomní povstali a zaspievali hymnu Hej, Slováci!

Stalo sa to asi sedem minút po dvanástej. Hitlerovo ultimátum vypršalo napoludnie, ale tých sedem minút nám vodca ešte prepáčil.

Hoci sa časť Slovákov usilovala o národné osamostatnenie už celé desaťročia, tento konkrétny štátny útvar vznikol skôr z vôle nemeckého, nie slovenského národa.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45XZ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45XZ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Ďuďo z Hexu: Dnes je éra laptopová, nepraje živým veciam Foto

Hex vydáva novinku po veľkom hite Keď sme sami. Jej spevák medzitým produkoval hity Adama Ďuricu.

Ďuďo je prezývkou speváka Petra Dudáka. Vyštudoval dve vysoké školy – hudobné skladateľstvo na VŠMU a Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Skupina Hex vznikla v roku 1989. Má za sebou mnoho hitov. Okrem toho Dudák spolupracuje s televíziou JOJ, spolupracuje s Adamom Ďuricom, jednu pesničku produkoval pre Katku Knechtovú, jednu pre Martina Haricha.

Disidentom patrí obdiv a rešpekt, len si treba priznať, že nie s každým sa dalo žiť Video

Jan Hřebejk začal byť so svojimi moralistickými filmami únavný.

Z filmu Jana Hřebejka Záhradníctvo: Nápadník.

V kine straší hymna Hej, Slováci. Mohol to byť skvelý horor o slovenskom štáte

Poviedkový film DOGG hovorí o tom, čoho sa na Slovensku najviac bojíme.

Tretia z poviedok Gras2Vater ukazuje zločiny na východe Slovenska.

Českí filmári zlyhali. Miladu Horákovú znemožnili viac ako komunistickí profíci Video

Na tento film sa čakalo od jej monštruóznej popravy v roku 1950.

Film Milada mal v Prahe premiéru 2. novembra.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop