Žirafu ešte máte? To je najčastejšia otázka, akú riaditeľovi Prírodovedného múzea v Bratislave Jánovi Kautmanovi obyčajne kladú ľudia. Žirafa je skrátka kult. Za posledných štyridsať rokov, ktoré je v múzeu, sa stala jeho symbolom. „Je taká veľká, že sa nikam nevojde, a tak je jej miesto na schodišti medzi druhým a tretím poschodím. Ani do depozitára sa nedá odložiť, pretože sa nikam nevmestí," vysvetľuje Kautman.
Žirafa je zároveň aj veľmi ťažká a premiestniť ju nie je jednoduché. Keď do múzea priniesli nového leva, ktorého teraz môžeme vidieť na výstave ako štvormiliónty exponát, bez problémov ho zdvihli a odniesli dvaja chlapi. Dnes sa totiž pri preparovaní používajú polyuretánové hmoty, ktoré sú ľahučké a dá sa potom s exponátmi jednoducho manipulovať.
Kedysi sa preparáty robili tak, že v nich bolo aj veľa hliny a modelovacej hmoty, ktorá je ťažká. Navyše, aby sa nezlomila, žirafa má vnútri aj kovovú konštrukciu - doslova malé koľajnice, a preto má veľkú hmotnosť. Keď sa sťahuje, treba na to aj tucet silných chlapov. A aj keď jej hľadali už iné miesta, v múzeu ju neradi sťahujú. Meria viac ako štyri metre, preto je zároveň aj najväčším exponátom Prírodovedného múzea a zákonite priťahuje najväčšiu pozornosť. Milujú ju deti aj dospelí, je súčasťou generačnej pamäti a bez nej je dnes múzeum už nepredstaviteľné, hoci sem ročne pribúdajú stovky exponátov a mnohé by jej mohli konkurovať.
Zďaleka nie všetky exponáty sú súčasťou stálej expozície múzea. Úlohou múzea je rozmanité trojrozmerné zbierky archivovať aby ich bolo možné kedykoľvek odborne študovať. (zdroj: Erika Litváková)Zoologický preparátor - vyhynutý druh
Aktuálna výstava 4 milióny v múzeu / Čo sme nadobudli je prehliadkou najnovších prírastkov pod všetkými strechami Slovenského národného múzea na Slovensku. SNM spravuje osemnásť špecializovaných múzeí, množstvo objektov a kultúrnych pamiatok, od Bojnického zámku cez hrad Červený Kameň či Krásnu Hôrku až po Spišský hrad. To najzaujímavejšie, čo do zbierkových fondov za posledných pätnásť rokov pribudlo, si teraz môžu návštevníci pozrieť na jednom mieste.
Pri pohľade na desaťročia vystavenú žirafu človeku nevdojak vyvstane otázka, ako je možné, že ju ešte nezožrali mole. „Je niekoľko krokov, ktoré musíme v starostlivosti o zbierky robiť," objasňuje Kautman. „Najprv v samotnej preparácii. Tam platí, že treba odstrániť najmä zvyšky mäsa a tuku z kože, ktorá sa vypcháva. Potom sa koža napúšťa chemikáliami, ktoré zabraňujú kožojedom, moliam a ďalším škodcom, aby sa zahryzli do exponátov."
Historicky sa na to používal arzén, ale vzhľadom na to, že išlo o prudký jed aj pre človeka, upustilo sa od toho. Dnes sa používajú iné špeciálne vyvinuté látky pre človeka netoxické. Pre hmyz však toxický je a výhodu má v tom, že pôsobí trvale a keď ním raz kožušinu napustíte, už to nemusíte opakovať.
Remeslo preparátora však dnes už nemá budúcnosť a prakticky zaniklo. Väčšina dnešných preparátorov sa zameriava už len na poľovnícku klientelu a tým aj obmedzený rozsah preparovaných druhov. Kedysi mala každá škola prírodovedný kabinet a v ňom učebné pomôcky v podobe preparátov. Dnes sa už výučba rieši virtuálne. „V súčasnosti je katastrofálny stav a nemáme jediného preparátora," povzdychne si Kautman. „Cenné historické preparáty dnes často získavame najmä zo škôl. Takto sme získali napríklad aj hlavu múmie, ktorá sa akoby zázrakom zachovala a po čase našla. Bola v starom školskom kabinete a má nesmiernu historickú hodnotu. Bol to dar grófa Zichyho kráľovskému katolíckemu gymnáziu v Bratislave." Všeličo sa dá nájsť, no horšie je, že veľa cenného sa aj vyhodilo a nenávratne zničilo. Často celé zbierky končia vinou neznalosti a nezáujmu v kontajneroch.
Riaditeľ múzea Ján Kautman je zoológ, v Prírodovednom múzeu pracuje od roku 1992. (zdroj: Erika Litváková)Vtáčí spev v múzeu
Keď Jánovi Kautmanovi zazvoní telefón, ozve sa vtáčí spev. Okrem toho, že je riaditeľom Prírodovedného múzea, je aj zoológom a vášnivo rád loví v živej prírode objektívom fotoaparátu. „Takéto zvonenie má pri fotení veľký význam. Ak niekde striehnete s foťákom a zazvoní vám telefón, všetko odplaší. Ale ak vám z telefónu začne spievať drozd, zvieratá sa ani nepohnú, je im to jedno," pochvaľuje si.
Pod strechou múzea sa nachádzajú mimoriadne rozmerné exponáty, no aj tie najmenšie mikroskopické na úrovni prvokov a drobných organizmov či parazitov.
Iste, entomologické oddelenie má v jednej škatuli aj tisíce všelijakých malých mušiek a počty stále rastú, ale v múzeu sú aj ďalšie veľké a významné kolekcie. Zoológia obsahuje jeden a pol milióna zbierok a patrí medzi najpestrejšie a najbohatšie oddelenia. Rastlinný svet botaniky má pol milióna exponátov, paleontológia štyristotisíc, mineralogicko-petrografické oddelenie okolo tridsaťtisíc a antropológia má asi desaťtisíc zbierkových predmetov. Každé oddelenie má svoje poklady, s ktorými sa môže pochváliť, zbierky, ktoré majú obrovskú hodnotu. Pozrite si desať tých najvzácnejších a najzaujímavejších.
Top 10 z Prírodovedného múzea
Štvormetrová žirafa - maskot Prírodovedného múzea v Bratislave. (zdroj: eli)Žirafa - maskot miesta
Žirafa pochádza z veľkej skupiny žiráf, ktoré chovali kedysi začiatkom sedemdesiatych rokov v Zoo Dvůr Králové. Pre vážne podozrenie z vysoko nákazlivej choroby ich museli usmrtiť. Strach a riziko, že by sa mohli nakaziť aj iné zvieratá, boli veľké. Jednu zo žiráf získalo aj múzeum a dostala sa v roku 1976 do Bratislavy. Keď ju vychýrený zoologický preparátor Ján Tesař pripravoval pre Prírodovedné múzeum v Bratislave, musel pre ňu vybúrať strechu na stodole, aby sa mu tam zmestila, pretože meria viac ako štyri metre.
