Predvčerom dočítal Carrie od Stephena Kinga a teraz čaká na tretiu časť Labyrintu od Jamesa Dashnera. „Mala by vyjsť o dva dni,“ vysvetľuje Samuel Čenger. Má trinásť rokov a patrí medzi deti, ktoré vášnivo rady čítajú.
Takých nie je veľa, v každej triede sa nájdu dvaja až traja a je takmer pravidlom, že obľubujú sci – fi a fantasy literatúru. Dievčatá si ju občas spestria upírskymi ságami a chlapci encyklopédiami zameranými na techniku.
Deťmi by sme ich vlastne nemali nazývať, majú trinásť a viac rokov a vlastný literárny žáner young adult (mladí dospelí).
Zdá sa, akoby obyčajný, čiže priemerný detský čitateľ vymizol. Ten dnešný buď číta nonstop, alebo sa knihám vyhýba.
„Chodí k nám jedno dievča, ktoré číta azda jednu knihu denne,“ hovorí Alexandra Ďuricová, vedúca úseku literatúry pre deti a mládež v Mestskej knižnici na Kapucínskej ulici v Bratislave.
„Raz si vybrala osem kníh s tým, že ich prinesie asi o týždeň, pretože sa musí občas aj učiť.“ V systéme vidí, aké knihy štrnásťročná Veronika číta, tituly sa občas opakujú, ak ju na to upozornia, odpovedá, že to nie je problém, rada si ich prečíta znova.
„Mám dvoch spolužiakov, s ktorými sa môžem rozprávať o všetkých knihách,“ hovorí Michal Stano. „Zopár ďalších vie, čo je to kniha a potom sú takí, čo poznajú len jednu knihu a tou je manuál počítačovej hry.“ Tiež má trinásť a pri posteli súčasne rozčítané tri romány: Podzemie, Kroniku temného dávnoveku I - Brat vlk a Pán prsteňov II - Dve veže.
Číta všetko a všade, ak dostane trest v podobe zákazu kníh, číta aspoň zloženie toaletného papiera na toalete alebo manuál k počítačovej hre.
Na návšteve u tety vytiahol z knižnice Bibliu, rozčítal ju a požičal si ju aj domov. Potom sa mu do rúk dostali dve iné vydania Biblie.
„Každé malo príbehy podané trochu inak, ale základ bol rovnaký,“ hovorí. „Dej ma zaujal, páčilo sa mi, že nebol chronologický a aj to, že keď niekto zomrel, vždy ho nahradil niekto iný. Občas boli použité aj nadprirodzené javy,“ hovorí vecne.
Kedysi to boli verneovky, dnes podľa špeciálnej pedagogičky Evy Gelányiovej siahajú deti s intelektovým nadaním po fantasy literatúre.
„Je to ich svet, ich vnútorné bohatstvo,“ hovorí. Vidí, že bežnú komunikáciu so spolužiakmi nezvládajú, ťažko si budujú priateľstvá a radšej utekajú medzi riadky.
„Vysvetľujú mi to tak, že ich fascinuje veľkosť. Veľké veci. Ale nemali by byť skutočné. Preto im vyhovuje fantazijný svet, dystopické spoločenstvá, magickí tvorovia alebo dinosaury.“
„Každú knihu si zvyknem prečítať dvakrát,“ pripúšťa Michal Stano. „Prvýkrát ju prebehnem normálne a druhýkrát sa zameriavam na detaily, napríklad som zistil, že vo Fablehavene bola hlúposť. Hrdinovia boli na púšti a zrazu sa ocitli v zasnežených horách. Len preto, že sa to autorovi hodilo.“
Keď príde do Mestskej knižnice školská trieda, najviac detí sa tlačí v oddelení encyklopédií. „Hľadajú niečo o vesmíre, ten ich veľmi priťahuje, dievčatá si vyberajú aj chovateľské príručky o koňoch a psoch a chlapci encyklopédie zamerané na lietadlá, autá, históriu alebo geológiu a sopky. A samozrejme dinosaury, pre tie sme museli pred pár rokmi vytvoriť samostatnú policu,“ hovorí Alexandra Ďuricová.
Slovenských autorov medzi obľúbenými titulmi takmer nenájdete, výnimkou by mohol byť Džínsový denník od Zuzky Šulajovej.
„Mne knihy dávajú hlavne zážitok. Môžem sa pri nich uvoľniť a predstavovať si, že nie som v posteli, ale tam, kde sa odohráva dej,“ vysvetľuje Michal Stano.
anketa:
Jeden hrdina je málo, niekto musí vždy zmiznúť
Spisovateľom radia žiaci zo Základnej školy na Ulici sv. Michala v Leviciach.
Zľava: Patrik, Kristián, Marian, Ivana a Dušan. (zdroj: Ján Krošlák - SME)Čoho by sa mal autor vyvarovať?
Michal Stano (13). (zdroj: Archív M.S)Dušan (14): Dlhej predohry. Hneď od prvej kapitoly by sa malo niečo diať.
Ivana (14): Aby bol príbeh písaný v tretej osobe. Je to divné a horšie sa prežívajú emócie.
Samo (13): Aby pred finálnou bitkou o nej dlho niekto rozprával a zdržiaval. Tiež by to mohlo byť písané raz z pohľadu hlavnej osoby, potom z pohľadu druhej osoby. Striedať to.
Koľko dielov by mal príbeh mať?
Samo (13): Možno by nemusel mať sedem dielov ako Harry Potter. Tri je akurát. Aj Hry o život mali tri časti.
Lucia (13): Ideálna je trilógia.
Tamara (14): Tiež si myslím. Autor vie lepšie opísať postavy v troch dieloch ako v jednom.
Dušan (14): Nechať to otvorené, podľa toho, či sa to bude ľuďom páčiť.
O čom by kniha mala byť?
Tamara (14). (zdroj: red)Patrik (13): Mala by obsahovať niečo zo života autora. Nejakú jeho hlavnú myšlienka by tam mal zakomponovať. A dať tam to, čo dávajú do rozprávok. Čary.
Samo (13): Malo by sa tam udiať niečo nečakané. Ale nie to, že umrie hlavná postava. Hoci, keď umrie vedľajšia postava, je to oživenie.
