Martin Derner: Portréty majstrov
Výstava / Nástupište 1-12 Topoľčany, do 1. apríla
Svetoví americkí hudobní skladatelia druhej polovice 20. storočia majú toho spoločného viac než matematickú krásu hudobného minimalizmu. Do svojej predstavy ich sústredil grafik Martin Derner, sú to jeho obľúbení autori. Ich portréty, ktoré vytvoril z nájdených existujúcich fotografií, ho inšpirovali, aby do nich vstúpil s využitím rôznych médií – pera, ceruzy, akrylu či ohňa.
Philip Glass, akryl na fotografiiNa povrchu fotografií tak vytvára zdanlivo geometricky presné štruktúry a odhaľuje cez ne svoj pohľad na charakter ich hudobných kompozícií.
Farebným perom ťahá stovky jemných liniek, ktorými interpretuje legendárnu grafickú partitúru Earla Browna či na podobizni Steva Reicha skladá koláž pripomínajúcu klávesy piana, aby čo najvernejšie zachytil kompozíciu jeho diela Piano Phase pre dva klavíry. Výtvarník ide cestou takou náročnou, aké náročné je pre hudobných interpretov naštudovať skladby týchto skladateľov.
Výstavu Martina Dernera už videli v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Nórsku, Dánsku a vo Francúzsku. Na topoľčianskom Nástupišti 1-12 sa po prvýkrát predstavuje slovenskému publiku.
(ea)
O poschodie nižšie
Kino Lumiere, Bratislava, 18.05
Je koniec školského roka alebo naopak jeho začiatok? Podľa farby slnečného svetla a atmosféry vo vzduchu sa to ťažko odhaduje. V každom prípade pán Patrascu je vo svojej bežnej rutine.
Dni trávi medzi políciou a autoservisom, živí sa tým, že ľuďom pomáha s registráciou áut. Kontakt s ľuďmi má rád, stokrát mu denne zazvoní telefón, stokrát vie byť milý a ústretový. Že konflikty nemá rád, sa ukáže, keď v jeho dome o poschodie nižšie objavia mŕtve telo mladej ženy. A on asi vie, kto ju zabil.
Film Raduho Munteana je detektívkou, ale úplne inou, na aké sme zvyknutí. To, čo sa deje, nesmeruje k odhaleniu vraha. Smeruje k odkrývaniu drobných znepokojujúcich prejavov, ktoré do života človeka vstúpia, keď sa stane svedkom zločinu. Ako sa bude správať k susedovi, o ktorom vie, čo urobil?
A ako sa bude správať sused k nemu, keď vie, že vie? Na revolučný spôsob filmovania sme u novej generácii rumunských tvorcov zvyknutí. Film O poschodie nižšie však dokazuje, že na veľa vecí ešte nie sme ako diváci pripravení. Nečakajme od filmára, čo nám nechce povedať, kde presne ani kedy sa jeho príbeh odohráva, že nám ponúkne indície, ktoré by nám pomohli. Zvláštny zážitok.
(kk)
