Vracať sa k socializmu a začiatkom slobodných časov? MACIEJ STUHR vraví, že v Poľsku také filmy vyvolávajú polemiku. On je však na politické témy prichystaný rovnako ako na reklamy na šampón proti lupinám. V našich kinách sa práve ukázal ako vyšetrovateľ v trileri Červený kapitán.
Ponúkli vám hlavnú úlohu vo filme Červený kapitán. Čo vás presvedčilo?
„Čakal som na úlohu, kde hlavný hrdina presne vie, čo má robiť, kam ísť, komu dať po papuli.“
Čiže vysnívanú úlohu ste dostali od Slováka?
„Áno, konečne! V Poľsku ma stotožňujú s komediálnym repertoárom, pretože kariéru som začínal kabaretom a komédiami. Viackrát som sa pokúšal svoj imidž zmeniť, hral som aj vážny repertoár, ale Poliaci majú zjavne problém, keď hrám v mužných úlohách. Skôr chcú vidieť chlapca, ktorý rozpráva vtipy.“
Ale veď ste hrali aj vo filme Dozvuky, ktorý sa týkal citlivej témy Poliakov a Židov za vojnových čias.
„Áno, to je najdôležitejší film v mojom živote. Aj najviac medializovaný, vypukla po ňom veľká diskusia. Za tú úlohu som dostal najdôležitejšiu filmovú cenu v Poľsku – Poľského orla. To bola prelomová snímka, ktorá zo mňa spravila muža, nemohol som byť predsa večným chlapcom.“
Za účasť v tomto filme ste potom čelili kritike. Vyčítali vám, že obhajujete Židov a ukazujete inú, neznámu tvár Poliakov. Aj tak naň dobre spomínate?
„Práve vtedy som sa naučil čerpať takú mužskú spokojnosť. Prestal som byť mäkkýšom a začal byť chlapom, ktorý sa nebojí postaviť proti idúcemu vlaku.“
Pri odovzdávaní filmových cien v Poľsku ste si uťahovali z tamojšej vlády. Ste politický bojovník?
„Nechcem byť politickým bojovníkom. Samozrejme, občas sa stane, že to nevydržím, že ma niečo vytočí. Dnes sú silným nástrojom sociálne médiá. Je to silná zbraň, ktorú mám v ruke. Veď aj teraz, počas nášho rozhovoru môžem z vrecka poslať správu, že som na premiére v Bratislave. Nepotrebujem novinárov, moji fanúšikovia sa to dozvedia. Mám ich vyše 600-tisíc, čo je viac ako náklad najväčšieho denníka v Poľsku.“
