BRATISLAVA. Cena Radio_Head Awards za najlepší slovenský album sa v nedeľu večer odovzdávala ôsmy raz a len raz (kapela Diego) ju v minulosti získala nahrávka, ktorá má anglické texty.
„Ukázalo sa, že ak chcú hudobníci osloviť slovenské publikum, mali by spievať po slovensky alebo minimálne kombinovať anglické texty so slovenskými,“ myslí si Maroš Hečko, šéfdramaturg verejnoprávneho Rádia_FM, ktoré ceny odovzdáva.
Albumom roka sa na ceremoniáli v bratislavskej Starej tržnici stal návrat prešovskej kapely Chiki Liki Tu-a pod názvom Slzy tvý mámy Šedivý a spol.
„Keď je interpret na hudobnej scéne už dvadsať rokov, tak jeho návrat po dlhej odmlke vyvolá veľký záujem. V minulosti sa kapele darilo osloviť široké publikum a v kategóriách, kde hlasujú poslucháči, vždy zaváži viac to, koľko ľudí hudobníkov pozná z médií,“ hovorí Hečko.
Cena Radio_Head Awards sa odovzdávala po ôsmy raz. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Kapela podľa neho oslovila jednoduchými gitarovými riffmi, ktoré zatancujú a pobavia. Textami dokážu priamočiaro komunikovať s publikom a zasiahnuť recesistickým imidžom a humorom.
Zoznam víťazov sa Hečkovi zdá však tento rok pestrý, viac než jednu cenu si odniesla len bratislavská rocková kapela Saténové ruky – za debut roka a cenu kritikov. Radio_Head Awards vznikli ako opozícia k anketám populárnej hudby ako Slávik či Aurel, ich cieľom je podporiť slovenskú alternatívnu scénu a dnes sú na Slovensku jedinou podobnou anketou.
Hlasovalo sa v dvoch kolách rôznym spôsobom: v žánrových kategóriách víťazov vyberali hudobní profesionáli, v ostatných rádio zverejnilo zoznam, z ktorého poslucháči určili najlepších. Tí si tento rok vo väčšine prípadov zvolili práve interpretov tvoriacich hudbu so slovenskými textami. Ponúkame prehľad víťazov v hlavných kategóriách.
Pozrite si fotogalériu z odovzdávania cien Radio_Head Awards Čítajte Album roka
Víťazstvo Chiki Liki Tu-a v kategórii Album roka nebolo prekvapením. Na desať rokov si síce prešovská kapela dala pauzu od nahrávania, no koncertov sa vzdať nevedeli.
Už ich odohrali viac ako tisíc a ani napriek tomu, že minulý rok oslavovali dvadsaťročné výročie vzniku, popularitu nestrácajú.
Kedysi si podmanili aj komerčné rádiá piesňou Láska moja kde si, dokonca boli potom aj trikrát nominovaní v ankete Aurel.
Chiki Liki Tu-a: Za odpracované roky dostaneme kurča. To je celkom vtipné Čítajte Hudba je pre nich naďalej hlavným živiteľom a vo svojich textoch recesisticky komentujú život v postsocialistickej spoločnosti. Keď chceli poukázať na nespravodlivosti v organizácii SOZA, tak pripravili koncert pred jej bránami.
Imidž rebelov, pri ktorých nie je jasné, či si robia žarty sami zo seba či z poslucháčov, alebo ľudí vo svojom okolí, si nechali aj na novinke Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. Gitarové melódie na nej dopĺňali zábavnými glosami o platení DPH či o prechádzkach so psom.
Ich úspech možno naznačuje, že poslucháči chcú zo všetkého najviac počuť hudbu blízku realite a takú, ktorá vyvoláva optimizmus a dobrú náladu.
Cena kritikov a debut roka
Poslucháči sa tradične nezhodli s hudobnými kritikmi v tom, kto by mal vyhrať cenu za najlepší album.
Dôvodom je podľa Hečka aj to, že hlasujúci novinári sú zväčša starší – vybrali si totiž album Bozkávam od Saténových rúk.
„Oproti Chiki Liki Tu-a má ich tvorba jemný existenciálny rozmer a smútok. Vo forme je ich hudba síce jednoduchšia, občas postavená len na troch akordoch, no zato textami sú oveľa sofistikovanejší, za čo môžu vďačiť vynikajúcej práci básnika Vlada Jančeka,“ hodnotí Hečko.
Saténové ruky: Realita predbehla naše ambície Čítajte Obe spomínané kapely mali v súťaži rovnaké šance, nominované boli v troch kategóriách. Podľa Hečka sú Saténové ruky populárne aj preto, že štýl ich humoru je svieži, v ich textoch nenájdeme klišé a oslovujú skôr poslucháčov strednej generácie. Zaujali aj animovaným videoklipom k piesni DušaN.
Za výhru v kategórii album roka sľubovali jednému z fanúšikov na sociálnej sieti súkromný koncert, no nádeje sa nesplnili.
Saténové ruky však ako jediní interpreti tento rok premenili dve nominácie na Radio_Head Awards – okrem ceny kritikov aj za debut roka. Čo je obdivuhodné.
V tej prvej kategórii vyhrali tesne nad mladými rockermi Fresh out of the Bus, ktorí zas cez víkend zaujali koncertom v Slovenskom rozhlase. Hrali na festivale spojenom s udeľovaním cien. Ten sa tento rok konal tretí raz.
Objav roka
Nováčikom roka sa stal mladý elektronický producent z Trenčína Samo Štefanec, ktorý vystupuje pod prezývkou Bulp. V tvorbe sa inšpiruje projektmi Mount Kimbie či Moderat, na koncertoch hrá na klávesy a perkusie.
Hudobný objav roka: To, čo je populárne, mení sa každú sekundu Čítajte Jeho skladby s pomalými prevzdušnenými rytmami dopĺňa hlas jeho sestry Jany . Témou jeho nahrávky Endian s piatimi skladbami zas boli životné cesty.
Hlasovanie v tejto kategórii vraj vyhral tesne, druhé miesto mala kapela Max Bazowski. Ich fanúšikovia však nemuseli zúfať, hudobníci totiž dostali cenu Nadácie Advance Investments. Jej súčasťou bola aj finančná odmena slúžiaca na nahratie albumu.
Singel roka
Kapela Billy Barman vraj novú pieseň Mladým chýba vojna pripravovali v štúdiu päť mesiacov. Dôvodom je, že ju tvoria dva celky s rozdielnou melódiou, náladou aj tempom. Oproti ich predchádzajúcim skladbám sazačína dramaticky a bez humoru.
Môžeme ju vnímať ako zobrazenie spoločenského pocitu bezradnosti a stratenosti. „Cítiš v prstoch mravce, pulzujúce palce a dravce okolo nás,“ spieva sa v nej a vo videoklipe vidíme osamelého mladíka v aute putujúcom do neznáma.
Skupina, ktorá v minulosti zaujala hlavne chytľavými melódiami a zábavnými textami, sa teraz nečakane pokúsila o generačný komentár. Hlasujúci poslucháči jej cenu zrejme určili aj za katarzický záver piesne, ktorý je nasiaknutý optimizmom a nádejou. Cenu za singel roka si jednoznačne zaslúžili, nič dojemnejšie ako Mladým chýba vojna sme minulý rok od slovenských hudobníkov nepočuli.
Poslucháčom sa zjavne páči konceptuálny prístup k tvorbe piesní, rovnakú cenu pred rokom vyhrala pieseň Vlasy od producenta Fallgrappa, tá tiež obsahovala dlhý atmosférický úvod.
Juraj Kušnierik. (zdroj: Rádio FM)Cena za prínos do hudby
Pred štyrmi rokmi túto kategóriu sám pomáhal zakladať a odvtedy cenu vkladal do rúk Mariánovi Vargovi a slovenským hudobným vydavateľom. Keď sa podobné pocty uznávajú v zahraničí, málokedy ich získavajú novinári.
No zosnulý Juraj Kušnierik hudbu podporoval nielen z riadkov v časopise .týždeň alebo z vysielania Rádia_FM, ale bol neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho diania na Slovensku.
Jeho knihu o hudbe na Islande si nadšene kupujú aj českí čitatelia, keď túžia na ostrov zavítať, bol tiež súčasťou Pohody a Artfora. Škoda, že si cenu nemohol prevziať osobne.
