Cenu Dominika Tatarku získala Irena Brežná

Slovensko-švajčiarska autorka zaujala knihou Nevďačná cudzinka

Irena Brežná si prevzala z rúk Petra Zajaca Cenu Dominika Tatarku. Udeľuje ju Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika(Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)

Už nechcem používať termín oni a ja, hovorí spisovateľka Irena Brežná, ktorú po invázii v roku 1968 vzali rodičia do Švajčiarska. Literárnu Cenu Dominika Tatarku získala v čase, keď ju prekladatelia považujú za svetovú autorku.

„Bola som primladá pre túto dospelú, rozumnú krajinu,“ píše Irena Brežná v románe Nevďačná cudzinka, za ktorú dostala Cenu Dominika Tatarku. Je to autobiograficky ladený román, sama je cudzinkou. Pri nej je vždy na mieste otázka: Je slovenská Švajčiarka či švajčiarska Slovenka? Isté je, že od roku 1968 žije vo Švajčiarsku a s výnimkou publicistických článkov pre SME píše po nemecky.

Jej dielo tu doma poznáme vďaka prekladom Jany Cvikovej. 

Mala osemnásť, keď sa dostala do bohatšieho i slobodnejšieho sveta, ako bol ten komunistický. Medzi rezervovanými Švajčiarmi sa však cítila zle. Komu za to mala byť vďačná? Doma je tam, kde človek môže frflať, ale ona doma nebola.

Pre Slovenku vychovanú v bezpečnom socializme bol tvrdý ešte aj švajčiarsky akademický život aj preto, že v tom čase tam neštudovali takmer žiadne ženy. Emancipácia bola na začiatku, volebné právo začali tamojšie ženy dostávať až po roku 1972. Brežná však spätne hodnotí, že bez tejto tvrdej školy by si na Západe nevybudovala kariéru.

Emigrácia je veľká téma jej literatúry. V druhej línii Nevďačnej cudzinky využíva svoju neskoršiu skúsenosť s tlmočením pre imigrantov z východného bloku v úradoch či nemocniciach. Opisuje, ako od šéfky tlmočníckej agentúry dostáva pokyn sprostredkovávať, ale nezasahovať: „Ona nevisí v kontinentálnej trhline, nepozná rachot pri zrážke kultúr. Pred každým tlmočením si vtĺkam do hlavy: Dávaj si na seba pozor, nechaj brehy brehmi, neponúkaj sa ako most, ktorý je stále k službám, inak po tebe podupú a zrútiš sa. Buď jazykovou kompou. Prevez pasažierov na druhý breh, odraz sa a vymaž si ich tváre z pamäti. Čosi z oboch brehov sa napriek tomu na prievozníčku nalepí,“ píše.

Je vzácne, ako opisuje snahu prisťahovalcov adaptovať sa, ale aj nesplynúť, ostať sebou samým, a to aj za cenu, že budú pôsobiť nevďačne voči krajine, ktorá ich prijala.

Je sebavedomá a frfle

Román Nevďačná cudzinka vyšiel vo Švajčiarsku v roku 2012 s titulom Die undankbare Fremde, Irena Brežná zaň získala prestížnu Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Bol preložený do francúzštiny, ruštiny, taliančiny, macedónčiny, v týchto dňoch sa už chystá aj švédsky preklad. 

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na čo sa môže sťažovať Slovenka vo Švajčiarsku

Po jeho vydaní pochodila takmer celé Švajčiarsko. Pri čítaní jej textov však vraj občas v sále zavládlo aj hrozivé ticho. „Moja hrdinka je totiž sebavedomá a frflavá cudzinka,“ vysvetľuje.

Obecenstvo sa uvoľní, až keď prečíta aj niečo z konca knihy, kde už hrdinka vidí aj dobré švajčiarske vlastnosti. Brežná vtedy opisuje, že dnes už často zažíva od Švajčiarov obrovskú srdečnosť. Má pocit, že si ju po toľkých rokoch konečne zaslúži, rovnako ako oni jej lásku. „Ale hlavne už nechcem používať termín oni a ja,“ hovorí.

Vlasť menom emigrácia

Jej skoršiu knihu Na slepačích krídlach preložila do anglického jazyka Janet Livingstone. Ona vraví, že Irena Brežná dnes patrí k veľkým súčasným autorom a autorkám. Je presvedčená, že jej diela sú zaujímavé pre čitateľov na celom svete. Vďaka inteligencii Brežnej, jej schopnosti dávať opisom spoločnosti špecifickú atmosféru, ale aj vďaka jej kultivovanému étosu sa jej tvorba ľahko „prekladá“ do ľubovoľnej kultúry, myslí si.

Dnes však najmä vzniká dokumentárny film Nevďačná cudzinka Irena Brežná. Pripravuje sa v koprodukcii spoločnosti Reminiscencie a RTVS. „Momentálne je v postprodukčnej fáze, televíznu premiéru bude mať symbolicky 21. augusta,“ hovorí jeho režisérka a scenáristka Anna Grusková.

„Vo vlasti, ktorá sa volá emigrácia, sa hovorí mnohými jazykmi a pohybujú sa v nej zaujímaví a rôznorodí ľudia,“ vraví. „Verím, že film bude šíriť radosť z Ireninej vnútornej slobody, ktorá sa pre mňa postupne stala jeho najdôležitejšou témou.“ 

Nebojme sa nesúhlasiť 

Nová víťazka Ceny Dominika Tatarku sa teraz pár dní zdrží v Bratislave, v stredu bude mať čítačku v bratislavskom Artfore. „Nikdy sme nemohli dúfať, že sa vrátime domov, že ma raz bude Jana Cviková prekladať. Je to ešte stále trochu zázrak, že tu sedíme,“ povedala vlani v októbri na stretnutí v Modrom salóne SND. Slovensko dnes vníma ako rozprávkovú krajinu s romantickým ľuďmi. „Máme o sebe predstavu, že sme dobrý nevinný národ,“ vravela. „Z toho potom vyplýva pocit, že to cudzie je zlé, akási tragédia. Preto sa napríklad k utečencom správajú Slováci tak odmietavo.“ povedala.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Spisovateľka: Európa sa mení, Slovensko bude musieť utečencov prijať

Vďaka švajčiarskej skúsenosti vie oceniť typickú slovenskú spolupatričnosť, vie, že harmonizovanie sa s kolektívom je nielen príjemné, ale aj potrebné pre prežitie spoločnosti. 

Zároveň však cíti aj záťaž monolitnosti Slovenska. Hovorí: „Ak u nás poviete priateľke, že s ňou v niečom nesúhlasíte, okamžite si z toho vyvodí, že ju nemáte rada. Disharmónia sa tu vníma ako nepriateľstvo. Ja však chcem kriticky rozmýšľať a tak aj hovoriť.“ 

Zuzana Uličianska

 

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 6 028
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 325
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 407
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 3 182
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 085
  6. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 1 892
  7. Ako na refinancovanie hypotéky 1 068
  8. Splnený sen 1 048
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 976
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 955

Téma: Utečenecká kríza vo svete


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.

PRIMÁR

K pandémiám chrípky môže dochádzať s príchodom leta

Simulácia správne predpovedala pandémiu vírusu prasacej chrípky.

Neprehliadnite tiež

Jo Nesbø sa vymazal z titulkov filmu Snehuliak. Nóri sú z neho šokovaní

Na filmovú podobu bestselleru som nemal žiadny vplyv, vraví.

Z opilcov na diskotéke urobil rozprávku. Beck mohol na novinke radšej spomaliť

Hudobný chameleón pred dvomi rokmi vyvolal škandál na cenách Grammy.

ROZHOVOR

Na policajnú akadémiu treba v Rusku tlačenku, muži s mocou sú neodolateľní a sexi

Rusko je rovnaké ako pred tisíc rokmi, hovorí pre SME ukrajinský režisér. Nasadili proti nemu trollov.

Lynyrd Skynyrd: Zrodenie a pokles americkej hudobnej legendy

Ubehlo štyridsať rokov od leteckého nešťastia, pri ktorom zahynuli popularizátori južanského rocku.