Moskva - Petušky
Divadelná premiéra / Divadlo A. Duchnoviča Prešov 19.00
Ak človeku býva ráno pod psa a po večeroch je plný nápadov a energie, je to veľký chumaj. Ak je to naopak, tak je len obyčajnou handrou, upachteným trkvasom a stelesnenou šedivou priemernosťou. Tak nejako uvažuje Venečka, opäť raz po gigantickej opici.
Nasáva poctivo, veď ak by normálny človek vypil čo len polovicu toho čo on, už dávno by umrel. Venečka však naberie guráž a rozhodne sa: nastúpi on veru do vlaku z Moskvy do Petušiek, aby navštívil svoju milovanú, vysnívanú lásku, ktorá ho tam aj s dieťaťom čaká. Podarí sa mu do zidealizovaného cieľa doraziť?
Venedikt Jerofejev, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov ruského undergroundu, mal len čosi po tridsiatke, keď vytvoril svojho alkoholického autobiografikého hrdinu. Časom sa dokonca ukázalo, že vo svojom najznámejšom diele Moskva - Petušky si vlastne predpovedal osud alebo skôr smrť.
Dej príbehu sa odohráva vo vlaku priam v metafyzickej rovine, hlavný hrdina sa prebúdza v štádiu delíria, má okno, rôzne vidiny a halucinačné stavy, zjavujú sa mu rôzne situácie a osoby, až kým precitne a zisťuje, kam docestoval.
Jerofejevova poéma z roku 1970 sa považuje za jedno z kľúčových diel ruskej literárnej posdmoderny, majstrovsky vystavané na prozaickom aj lyrickom základe zároveň.

O nízkych veciach, akými sú alkoholizmus a pijatika, v ňom dokáže autor hovoriť vznešene a naopak, otázky filozofie, estetiky či náboženstva sa sťahuje na najprízemnejšiu úroveň. Podstatu grotesknosti a komickosti tak prelína s tragickou hĺbkou.
"Venečka je postava veľmi blízka obrazu človeka ruskej kultúry jurodivých. Nazývame ich síce ´blázni v Kristu´, ale v pravoslávnej kultúre to boli ľudia, ktorí hovorili pravdu a boli považovaní za svätcov," hovorí básnik, prekladateľ a pedagóg Valerij Kupka.
Adaptovaný scenár z pera režiséra Svetozára Sprušanského preložil do rusínčiny pre prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča, ktoré pravidelne uvádza svoje inscenácie v rusínčine.
Inscenácia Moskva - Petušky s podtitulom Biblia alkoholika sa touto cestou uvádza na Slovensku vo svetovej premiére.
"Postava hlavného hrdinu vystupuje z pozície alkoholika ako poslednej bytosti na tejto zemi," hovorí Valerij Kupka. "Pritom je to človek, ktorý sa ukazuje ako veľmi vzdelaný, sčítaný, voľne cituje texty z Biblie cez Marxa až po Lenina, ovláda dejiny kultúry iných národov. V moskovskom undregrounde bol tento príbeh zjavením, stelesnením intelektuálneho života spojeného s alkoholom."
Inscenovať toto výsostne postmoderné dielo, vyzdvihujúce kult bohatstva vnútorného sveta človeka na dne spoločnosti, bolo Kupkovým snom. Nielen on považuje útle dielko za neustále aktuálne, za skutočnú kultovú knihu plnú citácií, z ktorej mohli vyjsť nové literárne teórie a úvahy.
Večnú slávu jej bude zaručovať aj neprajný štart: najprv mohla vyjsť len ako samizdat a oficiálne ju prvýkrát vydali až v roku 1986 v časopise Triezvosť a kultúra s predslovom odborníka na protialkoholickú kúru.