BRATISLAVA. Ak hľadám správne slovo na to, čo sa mi stalo po pozretí si prvej či tretej série seriálu House of Cards a čo sa mi čoskoro stane opäť po dokonalom strávení štvrtej série, siaham po narkomanskej terminológii a používam výraz craving, čo vo voľnom preklade znamená baženie po niečom.
Základné fakty sú známe. House of Cards je politická dráma televíznej spoločnosti Netflix. Elegantný a mimoriadne inteligentný Francis J. Underwood (Kevin Spacey) a jeho manželka Claire (Robin Wright) idú bezohľadne za svojou métou až na špicu amerického politického života a tam sa snažia udržať za pomoci rozličných nečistých ťahov či asistenta Douga Stampera.
V seriáli vystupuje aj množstvo ďalších zaujímavých postáv, akými sú ruský prezident, nápadne podobný Vladimirovi Putinovi – Viktor Petrov, lobista Remy Danton alebo miliardár a amatérsky ornitológ Raymond Tusk.
Ten, čo napľul do tváre Ježišovi
Kdesi na začiatku stál režisér a producent David Fincher, ktorý aj režíroval niekoľko prvých častí a už sa v neskorších sériách angažuje o niečo menej. Jednotlivé pokračovania nakrúcajú špičkoví seriáloví a filmoví režiséri. Veľmi sugestívnu hudbu vytvoril skladateľ Jeff Beal.

Dej štvrtej série nechcem príliš prezrádzať. Poviem len toľko, že som si pri sledovaní prvej a druhej časti – a po ohlásení, že sa pripravuje aj piata séria – povedal, že producenti sa rozhodli tak trochu naťahovať úspešný príbeh.