Porota súťaže Anasoft litera vyhlásila finalistov. Na šiestich sa zhodla bez debaty, o zvyšku musela dlhšie diskutovať.
Desať najlepších kníh zo slovenského literárneho mixu je už na svete. V utorok ich vybrala pätica porotcov literárnej súťaže Anasoft litera zo 191 pôvodných slovenských próz alebo titulov slovenských autorov v zahraničí, ktoré vyšli v uplynulom roku.
O čom treba diskutovať
Najdôležitejšia fáza sa pre porotcov ešte len začne: do septembra majú v druhom kole určiť víťaza, ktorý získa desaťtisíc eur. Keby však mali v tejto chvíli každý z desiatich titulov poctivo hodnotiť, asi by museli byť v kritike tvrdí a nehovorili by len o pozitívnych veciach.
Vlastne si o tom najlepšom ešte nemuseli ani vytvoriť ucelený názor. Do vybraných literárnych príbehov sa totiž musia opakovane zahĺbiť.
Dušan Dušek. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)„Nie je to alibizmus, do diskusie som prišiel so svojimi tipmi aj s vlastným poradím od najsilnejšieho po najslabší titul. Stále však platí, že každá z knižiek by teoreticky mohla vyhrať,“ hovorí jeden z členov poroty, český vydavateľ Petr Minařík.
Na prvých šiestich tituloch sa vraj zhodli takmer jednomyseľne, o zvyšku museli diskutovať dlhšie. V úzkom výbere sa ocitla zhruba dvadsiatka autorov.
Spomedzi tých, čo mali šancu umiestniť sa v prvej desiatke, sa často hovorilo aj o dielach Agdu Bavi Paina, Máriusa Kopcsaya, Marcely Veselkovej či Tomáša Horvátha.
Už pred vyhlásením finalistov bolo porote viac-menej jasné, že v tohtoročnej finálovej desiatke budú prevažovať známe a osvedčené mená, žiaden nový mladý výrazný talent sa neobjavil.
V tvorbe renomovaných autorov a autoriek porota odhalila dokonca „tematicko-výrazové ustrnutie, replikovanie či obmenu vlastných zaužívaných postupov“.
Toto je desiatka kníh, ktoré sa v 11. ročníku súťaže Anasoft litera dostali do finále. Vlani zvíťazil román Medzerový plod Veroniky Šikulovej. (zdroj: SME)Špeciálne slovenské
Pozitívom pre viaceré prózy však je, že citlivo rozoberajú intímnu rodinnú históriu a často reagujú aj na aktuálne spoločenské problémy. „Všetky majú prepojenie do súčasnosti.
I keď vychádzajú formálne z minulosti, fungujú ako súdobé a ich témy sa týkajú dneška,“ hovorí Minařík. Práve tento fakt okrem štylistickej literárnej úrovne podľa neho rozhodol o ich výbere do top desať.
„Každý z finalistov si hľadá osobitú výpoveď, ich pohľady sú jedinečné a originálne, nekopírujú štýly či trendy slovenskej alebo svetovej literatúry. V prípade superklasikov ich nové knihy potvrdzujú, v čom sú dlhodobo osobití,“ tvrdí.
Niektorí sa zároveň naladili viac autobiograficky, pričom u viacerých – nielen medzi finalistami – cítiť špeciálny slovenský kontext napríklad v témach národnostných a sociálnych menšín či koloritu hlavného mesta.
Jana Beňová. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)Príjemné prekvapenie
„Myslím si, že na Slovensku sa končí veľká poviedková vlna. Za posledné roky tu vzniklo veľa kvalitných poviedkových textov, tento rok ich bolo citeľne menej,“ hovorí český vydavateľ.
Na zásadnejšie porovnanie českej a slovenskej literatúry si netrúfa, nikdy vraj neprečítal toľko českých kníh naraz ako teraz slovenských. Milo ho však prekvapila žánrová literatúra v relatívne dobrej štylistickej forme.
„Asi by ma tie knižky neprinútili zamyslieť sa hlbšie, ale bál som sa, že to bude oveľa horšie,“ priznáva.
V kontexte svetovej literatúry vníma tie naše skôr periférne. Na top literárne príbehy, ktoré by nám zmenili život, stále iba čakáme.
Dušan Dušek, Jana Beňová či Zuska Kepplová patria k autorom, ktorí sa vo finále Anasoft litera už v minulých ročníkoch objavili. (zdroj: FOTO – DAVID KONEČNÝ)
